Opustená vojenská základňa

Kedysi tajná raketová základňa? A prečo tam rovno nezájsť uprostred noci?

"Nie je už trochu neskoro..." protestuje BB, ktorá zaujala miesto top kamošky, po tom čo ma moja skoro-ségra musela opustiť.

"Máš pravdu, najprv sa ide na burger!"

Po riadnej dávke hovädzieho a krátkej ceste, sme si to už štrámovali cez les ku kedysi tajnej vojenskej základni na devínskej kobyle.

V lese netreba hľadať nič zákerného, iba stále po rovnej ceste. BB dostala po ceste kurz čo robiť v prípade útoku zombie vojakov, ktorých tu zasypali aj s jadrovými hlavicami. Na také mladé šteňa sa drží zatiaľ obstojne, no moje reči jej na odvahe nepridávajú :)

V predných budovách nie je nič poriadne vidieť, ide len o kasárne a pár technických budov. Pre to zaujímavejšie treba ísť hlbšie do lesa. Presne tam sme našli raketové silá, ktoré sú žiaľ zabetónované.

Možno by sa dalo do nich dostať servisnými šachtami, ktorými je to tu prepchané, ale boli plné svinstva, do ktorého sa mi moc nechcelo.

O pár metrov ďalej skrytá v húštine ďalšia budova - sklad rakiet. Takmer sme ju aj napriek jej veľkosti prehliadli.

Vo vnútri boli kedysi skladované rakety, údajne tu boli za studenej vojny aj sovietske jadrové strely. Ci to ale bola pravda sa už asi nikdy nedozvieme.

Okrem hangárov je tu ešte spleť úzkych chodbičiek, v ktorých sme zistili že tu nie sme sami. Okrem provizórnej postele a kôpky výkalov tu bol aj rozhádzaný chleba, ktorý nás znepokojil asi najviac, nakoľko bol úplne čerstvý :)

Úkrytov tu bolo dosť a oveľa lepších, prečo sa niekto ubytoval v tom najhoršom, najvlhkejšom a najnehostinnejšom mieste ťažko povedať. Možno niekto kto nechce byť nájdený.

Toto už bolo na moju spoločníčku priveľa a začala upaľovať smerom zo základne :)

Vysielač a hláska protivzdušnej obrany SR je jediná fungujúca vec v tejto lokalite. Prešli sme okolo nej, pozreli sa zo starej vyhliadkovej veže na mesto, nad ktorým visel toxický mrak (áno viem, sú to len emisie so svetelným znečistením) a von späť do lesa.

BB musela skoro ráno do práce, takže ju vyhadzujem u nej, no z domu jej posielam foto.

"Pocuj, na jednej fotke bolo nieco co sme si tam nevsimli"

"Dik. Uz nezaspim. Nikdy"

Ten tieň na tej foto som samozrejme dorobil sám. Prečo? pretože.. všetci sa predsa radi občas bojíme :)

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
2
Poslať správu
Ziadny dobry pribeh nezacina “sedel som vecer pri telke...”

Chceš vedieť, keď Michal34 pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.