Prečo práve ja?

Každý z nás to zažil. Lúčenie sa s kamarátmi zo škôlky, následne so spolužiakmi zo základky, nevieme ani ako a už lúčime s tými zo strednej. Niekedy nám aj utečie nejaká tá slzička. Mnohí priatelia odídu, ale rýchlo ich nahradia noví, no tí najlepší s nami ostanú navždy. Bohužiaľ, nie vždy to tak je.

Sklamala som sa už veľa krát. Považovala som falošných ľudí, za najlepších kamarátov. Boli to zásahy rovno do srdca, keď som zistila že dlhoroční kamaráti, vlastne ani neboli moji praví kamaráti a ohovárali ma všade za mojím chrbtom.

Doteraz ani len moja rodina netuší, prečo som ukončila toľko "dobrých" kamarátstiev. Prestala som veriť že existuje ešte niekto "normálny". Mala som doteraz len zlé skúsenosti, prestala chodiť von a teraz som sama. Úplne sama.

-Chyba je v tebe!- Túto vetu som počula už toľko krát. Moja veškerá komunikácia s okolitým svetom (ak sa to tak vôbec dá nazvať), je len prostredníctvom internetu.

Už som vyčerpaná z všetkého toho pretvarovania, že je všetko v pohode, že som šťastná so životom. Ufff...

Niekedy sa objavia aj myšlienky ukončiť to trápenie...