Dnešná doba

Každý deň je pre mňa náročný. V mojom vnútri sa bije niekoľko emócii naraz. Šťastie strieda zlosť, smútok zase nechuť do života.

Nie som zrovna moc spoločenská, čo ma nesmierne trápi, keďže to dieťa vo mne dospelo a pociťujem, že už nechcem/neviem byť sama.

Internet je super vec, no čo sa týka socialných sieti, nie som taký fanúšik toho. Áno používam ich aj ja denno denne, aby som zabila čas, čo som sama. Možno som divná, ale radšej by som žila v takom svete bez internetu, kedy sa ľudia pozerali do očí keď sa spolu rozprávali a chodili spolu von. Občas mám pocit, že som sa narodila do zlej doby a nikto ma nechápe. Začínam byť zúfala. Každý každého súdi, všade samé predsudky, ale tomu sa nedivím, aj ja mám predsudky voči takým ktorých nepoznám, lebo dnes je "in" byť niekým iným. Ja už ale nechcem.

Bojím sa zaľúbiť a vlastne už ani neviem, či niečo ako pravá láska existuje, či vôbec láska ako taká existuje. Ako malá som sa vždy tešila, že keď vyrastiem sa niekomu zapáčim a pozve ma na rande (nie cez net, ale naozaj so strachom z odmietnutia, ako to kedysi bývalo)... Dnes je to už len filmové klišé a každý to urobí radšej cez sociálnu sieť, ach...