Rok v slivkovej aleji

Rok jedného čarovného miesta vo fotografii

Kedysi dávno, keď som sa prisťahoval do Nového Mesta nad Váhom z rovinatej Trnavy, sníval som o tom, aké by bolo super mať odfotené hrady v jeho okolí. Mať jeden záber z jedného miesta a v každom ročnom období - skrátka spraviť to ako sériu. Videl som raz takto nafotený strom a vo finále bol spojený do jednej fotky so všetkými ročnými obdobiami. Z každého obdobia bola 1/4 výslednej fotky. Veľmi sa mi to vtedy páčilo a zostala mi tá predstave niekde vzadu v mozgu uložená ....

Keďže som ale o fotení nič nevedel, nemal som ani len predstavu, ako na to a čo všetko takéto fotenie vlastne obnáša. Netušil som vtedy, aký zásadný vplyv bude mať tento dávny sen na moje budúce fotenie. Ale pekne po poriadku...

Prvý západ slnka v aleji

Prvá fotka slivkovej aleje, ktorá vznikla 23.11.2013, bola pre mňa úplne neplánovaná, vlastne vznikla náhodou. Bol som asi mesiac a čosi doma zo svojho prvého workshopového fotenia v Dolomitoch a bol som strašne vytešený a nažhavený do fotenia. Vonku z okna to vtedy vyzeralo na vcelku zaujímavý, aj keď dosť chladný a veterný západ slnka, tak načo sedieť doma. Vybehol som do Beckova, že si nájdem vlastné kompozície, vlastné miesta, vlastný pohľad na hrad.

Okolie hradu som trochu poznal z častých prechádzok a z potuliek po okolí hradu -ale iba ako turista, nie fotič. Ten hrad mi ale prirástol k srdcu a vždy som sa tam rád vracal. Navyše je vcelku ľahko dostupný a pre mňa veľmi blízko.

Strávil som tam v okolí hradu pekný podvečer, skúšal som fotiť v slivkovej aleji, nad hradom, za slivkovou alejou, všetko možné - kým bolo svetlo. A keď zhaslo, išiel som domov. Túto fotku som si spracoval a zverejnil ako prvú a na moje veľké prekvapenie mala veľmi pozitívne ohlasy. Najviac u rodených Beckovčanov a najmä tých už z Beckova odsťahovaných. Veľa ľudí mi pod tou fotkou začalo písať v štýle :

"Ďakujem p. Balažovič, pripomenuli ste mi krásne časy detstva, keď sme sa sem ako deti chodili hrávať ! " ....

"Jééé, slivková alej, tam som dostala prvú pusu" ....

"Sem sme chodili zo škôlky na vychádzky a mala som tam aj prvé rande" ....

Októbrový východ slnka

Potom sa mi pošťastilo tam byť pri východe slnka v októbri. Fotka išla von a dokonca niekde z poza oceánu som dostal písmenká:

"Tu sme počúvali a nielen počúvali ( až som sa červenal :-) ) pesničku Prvé milovanie od Oľgy Záblackej. "

" My sme tam chodili na branné cvičenie"...

"Milujem toto miesto, ako malý som tu pásol husi" ....

Razom som zistil, že toto miesto má čaro nielen pre mňa, ale i pre iných ľudí a vyvoláva v nich zaujímavé asociácie a najmä milé spomienky. Tak som sem postupne, keď som mal čas, začal chodiť fotiť. Raz na západ slnka, potom na východ slnka, počas splnu, počas novu, na jeseň, v zime, na jar. A čochvíľa bola z toho taká pekná séria.

V lete v roku 2017 som mal vďaka novému vedeniu hradu Beckov výstavu mojich fotografií priamo na Beckovskom hrade, čo bolo niečo viac, ako splnený sen. Tam som prvýkrát verejne vystavil okrem iných fotiek aj mini sériu 5 fotiek zo Slivkovej aleje - jesenný západ, jarný západ, jesenný východ, zimný východ a letný nov. Tam to malo ešte väčší úspech, ako na sociálnych sieťach, pretože som reakcie ľudí videl priamo a naživo. A je to úplne iný pocit vidieť tie emócie, ako čítať milé písmenká na monitore. Tešilo ma vidieť naživo tie rozjarené a šťastné tváre ľudí. Niektorí sa tam stretli pod mojimi fotkami po rokoch a spomínali. Tam som si naplno uvedomil, aký má tá začatá séria zmysel .

Foto : Marek Balažovič

Po vernisáži výstavy som sa tak nejako spontánne rozhodol, že do ďalšieho roku urobím fotoprojekt s názvom Rok v slivkovej aleji. A každý mesiac dám nejakú inú foto, aby to nebolo moc nudné, vždy niečím inú - taký bol aspoň plán .

To som ani len netušil, aký bič na seba som si uplietol. Je úplne iné fotiť, kedy sa ti chce a keď sú podmienky a máš na to čas. A je iné, keď fotiť "musíš". Vychytať v danom mesiaci podmienky, aby tá fotka za niečo stála, najmä ak mám predstavu o tom, ako bude vyzerať, to nie je úplne najjednoduchšie. A hlave mať presne vtedy, keď tie podmienky sú, na to aj čas. To už bola vcelku divočina .

A aby toho nebolo málo, rozhodol som prefotiť aj tie staršie fotky, tie úplne prvé. Boli totiž fotené na iné ohnisko a inú kompozíciu, ako som začal fotiť potom. A chcel som mať čo najviac rovnaký záber z jedného miesta - pod rovnakým uhlom a s približne rovnakým záberom.

Uvedomil som si tiež podľa mojej zimnej fotky tejto aleje s hradom, že ten hrad nie je naozaj taký malý, ako som ho zachytil ja na fotke. Tak som doma preskúmal všetky moje fotky z tej aleje a zistil, že za to môže to ohnisko, ktoré je na tejto fotke 35 mm. A ja to chcem mať celé na 50 mm, čo je podobné ohnisku ľudského oka.

Prvá zimná foto, ktorá sa podarilo po 3 rokoch čakania na sneh a svetlo...

Spočiatku som tým projektom bol posadnutý. Chodil som tam naozaj i niekoľkokrát za mesiac. Chcel som mať aj východy, aj západy, aj hmlu, aj hviezdy. Úplne najviac som túžil nafotiť december a nanovo január s kopou snehu, možno v chumelici, nech mám na fotkách tú pravú zimnú atmosféru. Ale - vybral som si na to veľmi zlú zimu. Snehu málo, celý čas. V podstate tu na dolniakoch žiaden. Keď začalo snežiť, buď začalo na to hneď začalo pršať, alebo sa sneh do rána roztopil. Nakoniec som bol rád aj za decembrovú fotku s rannou námrazou ...

Decembrová námraza

... a aj za februárovú zachytenú počas sneženia, čo bol i plán ...

"Februárové sneženie"

K úplnému šťastiu mi chýba ešte fotka aleje, ako v nej riadne prší, fotka s bleskami pred búrkou ( na také podmienky som sa raz díval z okna kancelárie), fotka s dúhou nad alejou, fotka v snehovej víchrici a fotka v splne mesiaca, keď bude mesiac nad alejou naplno svietiť.

Foto s mesiacom nad alejou som mal aj v pláne tento rok spraviť. Ale zrovna v čase toho správneho splnu bolo celý týždeň úplne zatiahnuté. Nebolo z nej preto tento rok nič. Povedal som si, že nabudúce, ....

"Spln v júni 2017"

Zostalo mi "vydanie" splnu z roku 2017 bez hradných svetiel z dola z obce, čo zvyčajne nasvecujú hrad. Túto fotku som nakoniec do finálne série ale nezahrnul, je jedna z mnohých šuplíkových ...

Veľkú radosť mi ale urobila fotka s mliečnou dráhou nad alejou. Dosť som sa s ňou vytrápil - hlavne pri jej spracovaní. Iba jeden deň v danom mesiaci boli podmienky na fotenie, dokonca to bola iba otázka hodín, pretože ešte o 20,00 bolo úplne zatiahnuté, ale predpoveď hovorila, že po 22,00 sa vyjasní. Moc som tomu neveril, už som skoro išiel spať, ale pozrel som sa na oblohu - a bolo po spánku...

Fotil som to v čase jelenej ruje, čo bol naozaj zážitok. Mal som fotenie so živým live koncertom pre tri jelene. A tie tri naraz veru dokážu v noci urobiť taký randál, že mi naskakovala husia koža z nich, tak boli blízko a ručali ...

"Alej s mliečnou dráhou"

Fotil som hrad zo slivkovej aleje už tretí krát v noci - dvakrát v nove a raz v splne. Vždy je inak nasvietený, a vždy aj tá fotka vďaka tomu vyzerá inak. Tá svetelná atmosféra svetiel z obce, ktoré ten hrad osvetľujú, dáva tomu hradu pre mňa taký kus iný rozmer, akoby bol hrad z inej galaxie. Na tejto fotke s mliečnou dráhou dokonca ani neboli pustené niektoré vnútorné svetlá z hradu - a je zas iná, ako tie predtým ...

Nakoniec z tejto moje série vznikol kalendár pre rok 2019 s názvom "Rok v slivkovej aleji" - čo bol vlastne od začiatku môj plán. Bol som v tej aleji veľmi veľa krát za ten čas ( od novembra 2013 do mája 2018 presne 38 krát, x 8 km = 304 km ) . Veľa fotiek nevyšlo svetelne podľa mojich predstáv, zostali preto len v mojom počítači, niekedy som ani foťák nevytiahol.

Mám fotku aleje so ženou so psíkom, s motorkármi, ktorý išli cez alej, s dvomi priateľmi na prechádzke, so zaľúbeným párom, dokonca som sa tam fotil aj ja sám .... Ale aj tak sa tam vždy teším, vždy sa mi podarí zachytiť niečo, čo predtým nie. Je to čarovné miesto.

V projekte budem pokračovať aj ďalej. Mám tú alej rád. Ale už to budem fotiť asi iba pre seba, prípadne pre funclub Slivkovej aleje.... Prefotím si nanovo zimné, s riadnym snehom a počkám si na tie správne podmienky - presne ako ho chcem mať. Aj keby to malo trvať roky. Veľmi dobre si totiž uvedomujem, že toto nie je projekt iba na jeden rok....

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
1
Poslať správu
Pochádzam z Trnavy, ale už viac ako 20 rokov už žijem v Novom Meste nad Váhom so svojou rodinou, kde i pracujem vo svojej vlastnej firme. Som hobby fotograf, najradšej fotím krajinu a hrady alebo portréty ľudí u seba v ateliéri.

Chceš vedieť, keď Ľuboš Balažovič pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.