Čím nás Laos prekvapil a prečo sa sem zaručene vrátime?
Laos. 15. 07. 2018.
Druhý krát odlietame z Thajska, tento raz ale zo severného mesta, Chiang Mai.
Ako sme spomínali v predchádzajúcom blogu, Thajsko spíšeme do individuálneho článku, keďže túto krajinu navštevujeme viacnásobne, na rôznych miestach aj kvôli niektorým prestupom medzi inými krajinami.
Z Chiang Mai presadáme na prvej zastávke v Laose, v meste Luang Prabang. Let trvá približne jeden a pól hodiny. Už pri pristávaní je nám jasné, že sme spravili chybu. Nezaradili sme toto miesto do našej cesty, aspoň nie dostatočne na toľko aby sme tu mohli stráviť aspoň 2 - 3 dni, pozrieť si okolie a do teraz asi tú najkrajšiu prírodu na akú sme narazili počas našej expedície. Už z okienka lietadla sa neviem vynadívať na tú prírodu podo mnou, hory a zeleň.
Tá zeleň, mám pocit, že som tak živú zelenú farbu ešte nevidel. Je všade naokolo, obrovská džungľa sa rozprestiera kam oko dovidí a v tom len zasadené maličké mesto Luang Prabang s ešte menším letiskom (Aši najmenšie letisko na akom som doteraz bol a to som už bol na pár letiskách).
Hory a rieka Mekong ešte viacej dotvárajú túto exotickú scenériu.
V Luang Prabang vychádzame z letiskovej haly a musíme znovu prejsť bezpečnostnou prehliadkou. Ale ešte máme nejakú tú hodinku čas, tak si sadneme do jediného "podniku" ktorý sa tu nachádza. Mali ste už niekedy plechovku piva za 10,000? Nie, laoské pivo, BeerLao nie je najexkluzívnejšie pivo na svete, len jeho cena je v domácej mene, v kipoch. 8,000 kipov je cca. $1.
Po príjemnom osviežení a originálnej chuti piva Lao prechádzame kontrolami a čakáme na naše druhé lietadlo, teda podľa Martina len druhé lietadlo doteraz celkovo. Smer Vientiane, hlavné mesto Laosu.
Pýtate sa prečo len druhé lietadlo podľa našeho Martinka? Už druhý krát letíme maličkým, vrtulovým lietadlom a ako Martin poznamenal, "Jestli to nemá vrtule tak to není pravé letadlo."
Podľa neho, všetky veľké turbínové Boeingy a Airbusy nie sú lietadlá pokiaľ nemajú vrtule... Čo vám poviem...
Sarkastický humor Moraváka.
On má totiž panický strach z týchto malých "papierových" lietadielok tak sa to snaží odľahčiť aspoň takýmito jeho fórikmi.
UŽITOČNÉ INFO:
Víza do Laosu sa vybavujú pri vstupe do príletovej haly priamo na letisku za $30 + $1 servisný poplatok (Rovnaký poplatok platí pre občanov Slovenskej aj Českej republiky) .
Nezabudnite si pribaliť niekoľko fotografií pasového formátu. Tu budete potrebovať jednu.
Ešte v lietadle do Laosu obdržíte imigračný dokument, ktorý vyplníte. Obsahuje osobné údaje, číslo pasu, miesto a dátum vydania a exspirácie pasu, doba a dôvod pobytu v krajine, adresa trvalého bydliska, adresa & názov ubytovania v Laose.
Pristávame vo Vientiane už za tmy. Ubytovanie máme vybavené mimo hlavného mesta, v Eco-Hostely, kde sme mali byť ubytovaní pod holým nebom, v stanoch, ktoré tento hostel ponúka ako lacnejšiu alternatívu ubytovania. My sme si tieto stany vybrali ako obzvláštnenie, že skúsime niečo nové v Laose.
Bohužiaľ, žiadny z taxikárov na letisku nevedel kde sa hostel nachádza ani podľa presnej adresy. Preto sme sa rozhodli kráčať z letiska do centra Vientianu, veď tam nájdeme nejaký odvoz. A letisko bolo vzdialené len necelých 6 km od mesta.
Ak ste čítali niektoré z našich predchádzajúcich blogov, vo väčšine krajinách spomíname akí sú ľudia dobrosrdeční, milí a nápomocní.
No, tak zabudnite že som niečo také písal. Na Laosanov nemajú ani zďaleka.
Ako sme na to prišli?
Dôkazom nám boli každodenné situácie ale úplne prvý kontakt s pohostinnosťou a ochotou domácich sme mali po niekoľkých metroch ako sme opustili letisko a vidali sa do centra.
Zastavil pri nás pickup, spolusediaca stiahla okno a prihovorila sa nám, či chceme zviesť do centra. S Lukášom a Martinom som si len vymenil zmätené pohľady, lebo sa nám nechcelo veriť, že niekto by sa sám od seba pristavil pri troch cudzincoch a ponúkol im odvoz. Dlho sme neváhali, hodili sme batohy na korbu auta, potom sme naskočili my. A to som na letisku spomínal, že som ešte nikdy nestopoval. Neviem či toto možno považovať za stopovanie ale bolo to naozaj nečakané a veľmi milé od tej rodiny, ktorá tiež cestovala z letiska a vraj už tam nás zazreli.
Vyložili nás v centre, kde nám pomohli skontaktovať sa s naším hostelom (dokonca nám ponúkli použiť ich telefón), ktorý bol vzdialený cez 17 km od mesta. Nemali sme sa zrovna ako dopraviť do hostela a akoby nestačilo že nás zviezli do mesta, ponúkli sa, že nás ešte aj zvezú do toho hostela. To sme už ale nemohli chcieť. Poďakovali sme sa im najúprimnejšie a najpokornejšie ako sme vedeli a išli sme hľadať WIFI pripojenie, aby sme tu našli nocľah lebo dneska prespávame v meste a ráno po nás z hostela pošlú odvoz.
Na druhý deň žiaden odvoz neprišiel. Preto sme ostali ubytovaní v centre, v hostely KhowHoom Hostel & Café.
Náš prvý večer v novej krajine sme išli osláviť s miestnymi vo veľkom komplexe barov. O to špeciálnejšia udalosť to bola, keďže sa hralo finále majstrovstiev sveta vo futbale a pre túto udalosť bol celý komplex aj vybudovaný. Laosania sú zjavne veľký fanúšikovia futbalu podľa počtu účastníkov a ich povzbudzovania. My sme dlho neváhali a za chvíľu sme si k parte miestnych chalanov prisúvali stoličky. Objednávky na BeerLao padali celú noc.
Keď sme sa už nedostali mimo mesto do prírody, rozhodli sme sa prejsť centrum a hlavné atrakcie.
2. deň 16. 07. 2018.
Zastavujeme pri prvej významnej budove, prezidentskom paláci, ktorý má pri vstupnej bráne nápis prezidentský palác nie len v domácom jazyku ale taktiež vo francúzštine, ktorá je doteraz všade viditeľná. Je to náznak pozostatku francúzskeho vplyvu v tejto zemi z "temných čias", kedy zúrila vojna nie len vo Vietname a nepokoje zužovali celú Kambodžu. Po Francúzskej nadvláde v Laose moc preberá miestna, nezávislá komunistická strana, Pathet Lao. Vplyvom vietnamskej vojny, bolo v priebehu rokov 1964 až 1973 zhodených 2 milióny ton bômb na Laos americkou armádou, ktoré si dodnes vyberú stovky obetí kvôli nevybuchnutým bombám.
Druhou významnou pamiatkou je Wat Sisaket jeden z najznámejších kláštorov, s tisíckami sôch a sošiek Budhu v rôznych podobenstvách. Vstup pre turistov je 3x vyšší ako pre domácich, ale nebojte, v prepočte to je aj tak len niečo cez $1.
Ďalšou zastávkou je Patuxia, budova pripomínajúca parížsky Arc de Triomphe (Víťazný oblúk)
Podobne postavená uprostred hlavnej ulice na rozľahlom kruhovom objazde. Akurát že táto stavba bola darom pre Laoskú Ľudovú Demokratickú Republiku od tej Čínskej. Znovu, za menší poplatok môcť z vihliadky tejto dominanty vidieť celé mesto.
Na konci hlavného bulváru prichádzame k najznámejšej a najvyššej pagode Laosu, Pha That Luang, za ktorou kľudne odpočíva zlatý, ležiaci Budha.
Je po daždi ale aj tak je riadne horúco a vlhkosť tomu počasiu len pridáva. Po prechádzke po centre mesta ideme dobiť energiu na hostel a večer sa rozhodneme stráviť netradične. Neviem už koho to bol nápad ale padol návrh či nepôjdeme do kina. Ja viem, celkom hovadina ale koľko ľudí si môže povedať že bolo v Laose v kine?
"Počkaj a majú tú vôbec kino?"
"Hneď pozriem."
A mali. A nie hocijaké, s istotou vám poviem že takto moderne a luxusne zariadené kino na Slovensku nemáme. Ale najväčší zážitok bol z filmu "400" s thajským dabingom a laoskými titulkami. Pseudo napodobenina filmu 300 bitka pri Termopylách.
No proste trhák, čo vám poviem.
3. deň 17. 07. 2018.
Utorok, vstávame do upršaného rána. Dnes je na pláne denný trh (Day market), kde zase majú všetko na čo si zmyslíte a aj to, čo by vás ani nenapadlo. Práčky, elektronika, tradičné odevy, papierníctva, zlatníctva... Celé poschodia so zlatom, ale to nie je to čo my hľadáme.
My máme na radare miestnu kuchyňu a ázijské polievky, ktorými sme všetci traja posadnutí. Po pól hodinke blúdenia prídeme na tretie poschodie budovy, kde sa nám otvára úplný kulinársky raj pred očami. Dlhá hala so samoobslužnými stánkami a pokrmi, polievky, nápoje, kari, mäso, šaláty od výmyslu sveta. Všetko pripravované čerstvo a priamo pred vašimi očami.
Pri vstupe si peniaze zameníte za kupóny, fungujú tu ako platiaca mena. Za tie si kupujete jedlo.
Pre zmenu, večer sme navštívili nočný trh (Night market) popri rieke Mekong, z Laosu si ako jediné suveníry nesieme ďalšie miestne umenie. Aj preto, že je to veľmi originálna pamiatka z krajiny a aj preto, že nič iné by sa nám do batohov nezmestilo a rovnako váhou prevyšovalo našich veľkorysých 7kg povolenej batožiny.
4. deň 18. 07. 2018.
Opúšťame hostel KhowHoom a vyberieme sa peši smer letisko, veď tých 6 km nie je až tak veľa a máme času až až. No to sme nepočítali s tým že dneska sa už vyčasilo a svieti slnko. Po 15-tich minútach vletíme do prvého obchodu pre vodu a zastavujeme tuktuk. Dlho nezjednávame, rozdiel jedného doláru za ten úpal nestojí.
UŽITOČNÉ INFO: Po zakúpení letenky si zistite či si potrebujete spraviť check-in online alebo stačí už priamo na letisku. Tento proces býva často nezreteľne a nie veľmi viditeľne opísaný v potvrdzovacom emaily o kúpe letenky. Aby ste si boli istí, je dobré si skontrolovať dokumenty poslané v emaily. Keď tak, prísť na letisko o niečo skôr, keďže sa môže stať že si musíte spraviť online check-in ale aj tak vás nepustia cez letisko bez opätovného začekovania už tu, na letisku.
Podobná situácia sa stala aj nám, keď sme odlietali z Laosu a mali sme aj check-in a aj boarding pasy ale aj tak sme museli stáť v rade na zaregistrovanie sa aj na letisku. Ešte že sme zobrali ten tuktuk a nešli tých 6 km pešo.
Takže prečo sa do Laosu rozhodne vraciame?
Pri tejto otázke si hneď spomeniem na tú zelenú panorámu, ktorá sa rozliehala pri pristávaní v Luang Prabang.
Na ten pohľad nezabudnem.
Stále si predstavujem ako by asi vyzerala cesta po rieke Mekong od severu Thajska, na ktorej by sme sa plavili 2-3 dni a dorazili do Luang Prabang, pokračovali do malého mestečka alebo skôr dedinky Vang Vieng a až potom pokračovali ďalej do Vientiane.
Sme si istí, že Laos toho skrýva skutočne veľa pre nás. Či už ide len o tú prírodu, hory, rieku Mekong, úžasných ľudí alebo lacné pivo a skvelé jedlo.
Asi na tú otázku nemám len jednu správnu odpoveď. Dôvod prečo sme si Laos zamilovali a chceme sa sem určite vrátiť je zmes toho všetkého.
A aj keď sa pozeráte na naše fotografie a čítate môj opis, nikdy skutočne nepochopíte, pokiaľ sami nezažijete.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Dobrodruhovia MYSB pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.