Prečo cestovať na opačnú stranu planéty do Južnej Kórei?
1. deň, 6.8. 2018
Ešte len sedím v lietadle do Južnej Kórei no už cítim nutnosť písať.
Neviem či to je prístupom letušiek alebo zmenou z komunistickej Číny ale už teraz mám dobrý pocit z Kórei. Lietadlo je skutočne pohodlné, aj jedlo sa dá, personál veľmi prívetivý, usmievavý a konečne po 10 dňoch hovoria krásnou, plynulou angličtinou. No jednoducho hudba pre uši a kameň zo srdca.
Ešte v Pekingu sme s Lukášom čítali niekoľko článkov na internete a na cestovných portáloch o Kórei a sme si istí, že naša návšteva Soulu a okolia bude veľmi živá a pestrá, narozdiel od Pekingu.
Napríklad, Južná Kórea je krajina kávičkárov, dokonca viac ako Slovensko. Sú jedným z najväčších konzumentov kávy na svete a len v Soule je cez 15,000 kaviarní.
Niektoré aj tak uletené a originálne ako Hello Kitty kaviareň, kaviarne pre psíčkarov, Barbie kaviareň alebo kaviareň "C Through Coffee" ktorej majiteľ sa preslávil svojím umeleckým servírovaním kávy, tiež nazývaným “Cream art”. Na jednom cappucine pracuje 15 minút a z každého vytvára umelecké diela. Jeho najobľúbenejšie kreácie sú obrazy Van Gogha - Hviezdna noc, Van Goghov autoportrét; ďalej Mona Lisa alebo Pokémoni, či osobné portréty na vyžiadanie, no žiadny motív mu nie je prekážkou.
Je tu posun o ďalšiu hodinu, to je už sedem hodinový rozdiel so Slovenskom. Zatiaľ čo vy práve raňajkujete 08:19, my máme už dávno poobedie 15:19. Práve sedíme v metre z Gimpo Medzinárodného Letiska. Hnedou linkou 9 sa dostanete na stanicu Dongjak s prechodom na modrú linku metra, tá vás privezie do centra Soulu v priebehu pol hodiny od letiska. Cena za metro bola 4,100 wonov pre 2 osoby. (1287 kórejských wonov je 1 euro) Už tu, na prvý pohľad bolo zrejmé ako technicky vyspelí a závislí Kórejčania sú.
Našou konečnou je zastávka Chungmuro, najbližšia stanica k časti mesta Jung-Gu, kde sme si len teraz na letisku rezervovali ubytovanie v Gonggan Guesthouse Myeongdong. Hostel na 2 noci pre 2 osoby v súkromnej izbe s raňajkami a praním v prepočte za €34.
Po nájdení hostelu nám domáci ukazuje izbu a vysvetľuje pravidlá. Po zaplatení sa opýtam, či by nám vedel odporučiť nejaký podnik v okolí s miestnou kuchyňou, že by sme radi ochutnali známe kórejské "kimchi", nakladanú zeleninu ktorá môže fermentovať v zemi aj niekoľko mesiacov. No tentokrát to bolo naozaj tradične kórejsky. Polievka kimchi s tofu a bravčovým mäsom s fialovou ryžou a prílohami.
S Lukášom sme sa zhodli, že polievku by sme asi z našich jedál najbližšie prirovnali boršču.
Aj keď pokrm bol výdatný, chceli sme sa dotlačiť tak sme len skočili cez ulicu na pečené bravčové koleno. Zase raz, nie úplne na spôsob ako sme my zvyknutí na naše bravčové pečené kolená.
Ďalej… Viete čo je v Južnej Kórei považované za národný šport? Nie, nie je to hokej, futbal ani sumo ani žiadne pretláčanie čínskymi paličkami.
Je to hranie počítačových hier. Kórejci sú v tejto disciplíne svetovými lídrami. Takže pochopiteľne, ako sme videli prvú herňu v tejto mekke PC hráčov, sme osobne išli "zadrtiť" proti miestnym profíkom. Tu je toľko PC herní ako lekární a bánk u nás na Slovensku. Aj keď toto sú trošku iné hracie priestory. Sú prispôsobené nato aby ste tu v podstate mohli žiť. Celá herňa je neustále chladená, máte tu občerstvenie s jedlom, nápojmi a kávou, toalety a dokonca fajčiarske miestnosti.
A samotné počítače a technická výbava? Kórejci sa pýšia tým, že sú jednotkou na svete, takže pochopiteľne k tomu musia mať podmienky a vybavenie. Nemusím vám asi hovoriť, že počítače sú tie najvýkonnejšie a najrýchlejšie aké momentálne na trhu zoženiete. Južná Kórea disponuje jednou z najväčších základní profesionálnych hráčov e-sportu na svete. Najväčšie zastúpenie im patrí v MOBA (Multiplayer online battle arena) hrách ako napríklad League of Legends alebo Dota. Spolu s Čínou tvoria špičku v tomto odvetví. Tak ako vy pozeráte doma v TV futbalový zápas, tu majú obrovskú sledovanosť progaming zápasy, kde má každý svojho favorita. Za posledné roky nastal obrovský nárast divákov čo ovplyvnilo aj odmeňovanie týchto turnajov. V Roku 2014 bola hlavná cena na turnaji IT v Dote2 11miliónov dolárov, tento rok výhra presahovala sumu 25 miliónov dolárov, čo sú v skutku astronomické čísla. E-sport v týchto krajinách a hlavne v Kórei vytvára skutočný ošiaľ. Ako dôkaz môžeme podotknúť malú zaujímavosť. Na Majstrovstvách sveta vo futbale roku 2010, ktorých sa účastnila aj Južná Kórea. Hráči Starcraftu pred zápasmi chodili do šatne motivovať ich reprezentantov k lepšiemu výkonu, pretože dokonca aj pre profesionálnych futbalistov boli veľkými vzormi.
Ešte stále nám nevytrávilo to koleno tak sa ideme prejsť do hlavného parku Soulu “Namsan”. Je už úplná tma ale ľudia tu ešte teraz bicyklujú a behajú. Prešli sme takmer až k televíznemu vysielaču a naskytuje sa nám pohľad na celé údolie pod nami.
2. deň, 7.8. 2018
Raňajkujeme v hosteli a vyrážame smer štvrť Bukchon Hanok, malá tradičná dedinka, ktorá v minulosti udomácňovala vyššiu, bohatú vrstvu spoločnosti Soulu. Dnes je tu mnoho pôvodných budov zachovaných a zrekonštruovaných do pôvodného štýlu. Sú otvorené verejnosti a turistom zdarma!
Tieto tradičné obydlia, takzvané hanoky, pochádzajú originálne z Japonska, ktorých architektúrou sa neskôr inšpirovala aj Južná Kórea a postupne sa preferoval podobný štýl bývania.
Po prechádzke v tomto historickom susedstve sa zastavíme pri jednom z hanokov, ktorý je prerobený na štýlovo vyzerajúcu kaviareň vo veľmi tradičnom až umeleckom štýle, s identickým názvom, Coffee Hanok. Kaviarní tu je skutočne neúrekom.
Ja viem, asi si hovoríte “Káva pred obedom?”
Asi nás tí Kórejci už nakazili ich kávičkárskym šialenstvom. Pravda je taká, že sme niekde chceli zabiť pol hodinu, pretože teraz už ideme na obed do reštaurácie Yongsusan Biwon.
Na tento “podnik” sme narazili úplnou náhodou pri chôdzi smerom do Bukchon Hanok štvrte. Až pri vstupe dnu sme zistili že tento úžasne vyzerajúci domček v klasickej kórejskej architektúre je vlastne “fine dining” reštaurácia. Rozhodli sme sa omrknúť čo ponúkajú a rezervovali sme si stôl na 14:30. Veď práve sme hľadali tradičnú kórejskú kuchyňu a ani Lukáš, ani ja sme doteraz nemali možnosť ochutnať pokrmy ocenené dvomi Michelinovskými hviezdami.
Celý obed je na spôsob “table d'hôte” a pozostáva z asi 7 chodov. Skladá sa z približne 20 tanierov s rôznymi pokrmami, podávané sú postupne, v jednotlivých zoskupeniach a intervaloch, celá ponuka jedál je určená už vopred, pokrmy si nevyberáte (to je v podstate definícia “table d'hôte” stolovania).
Začíname mnohými zeleninovými predjedlami. Vďaka výzoru a kombináciam chutí len sťažka hádame čo vlastne jeme. S istotou vám môžem povedať, že zelenina výrazne prevažuje. Možnosť vegetariánskej/vegánskej ponuky nebola len v tejto reštaurácií ale úplne všade v Soule. Veľká časť kórejskej kuchyne sa skladá z čiste zeleninových, neživočíšnych pokrmov.
Hovoríte si… “Bože môj, 7 chodový obed v michelinovskej reštaurácii v Soule? To je tak za €300, možno €400.” Úprimne, aj ja som bol prekvapený, no milo… $30 na osobu (33,000 wonov).
Cestou z tradičnej štvrte centra neodoláme netradičnému dezertu. Wafle v tvare ryby, plnené pastou z červených fazúľ so šľahačkou a čokoládovou polevou.
Metrom prechádzame do kaviarne C Through s konceptom "Cream art" a jej kreatívnymi cappuccinami, ktorú som už vyššie spomínal.
Podnik má zase raz veľmi špecifický štýl, holé betónové steny, len krátky bar a niekoľko miest na sedenie. Všetky miesta obsadené, ľudia dokonca stoja v rade.
Niet divu, každý si chce predsa popíjať zo svojho Van Gogha alebo Moni Lisy. No vidím, že majiteľ podniku tu nie je. Iba dvaja mladí baristi a tí už nie sú takí umelci ani zďaleka.
Naše nápoje sú síce chuťovým zážitkom ale vybrať si môžete z maximálne 5 - 6 káv/nápojov a maľujú akurát tak kreslené tváričky do kávy.
Aj tak sme si kaviareň a jej skvelú atmosféru užili a našou finálnou zastávkou je most na juh od centra, z ktorého striekajú desiatky trysiek, podsvietené farebnými svetlami a tým, oficiálne vytvárajú najdlhšiu fontánu na svete.
UŽITOČNÉ INFO: Skontrolujte si z akého letiska letíte! Znie to hlúpo ale znovu sa nám stalo, že sme prišli na nesprávne letisko, keďže tu v Soule sú dve letiská a po nasadnutí do taxíku sme automaticky požiadali o odvoz na letisko, na ktoré sme prileteli z Pekingu. Až po dôkladnom prezretí nasledovnej letenky sme zistili, že máme byť na medzinárodnom letisku Incheon a nie Gimpo!
Aj napriek tomu, že z celej krajiny sme navštívili necelé hlavné mesto, prešli pár atrakcií a uličiek a to len v priebehu troch dní, tak nás Kórea a jej obyvatelia prekvapili. Nie je to destinácia kde si poviete, "Sem chcem ísť na letnú dovolenku." Nie je to vysnívaný raj na zemi s plážami a palmami.
Kórea nám otvorila oči. Kórejci sú niečim iní. Aspoň nám tak pripadali.
Žijú si spokojne svoje životy, po práci spoločne chodia na večere, bez telefónu v ruke sa ani nenadýchnu, šoférujú autá značiek o akých som ani nepočul, tradičné zvyky a náboženstvo sú neoddeliteľnou súčasťou každého jednotlivca, rovnako ako technologický pokrok a počítačové hry, pestrosť módy je nekonečná ako druhy kaviarní a podnikov.
O nejakom Slovensku ani netušia že existuje, sú vyspelou, pokrokovou krajinou a nemajú potrebu to dávať pocítiť celému svetu. Je im jedno čo si iní o nich myslia.
Vyzerajú spokojne…
Aj vy ste si už spravili svoj názor o Južnej Kórei?
Čo takto vycestovať na opačnú stranu planéty a pocítiť Kóreu na vlastnej koži?
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Dobrodruhovia MYSB pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.