Druhý deň svojej cesty som strávil prevažne v malom mestečku Silifke na juhu Turecka. Zobudil som sa o 14:00 na zvolávanie ľudí do mešít. Zbalil som si veci a na priečelí hotela som našiel sedieť partičku Turkov ktorý ma pozvali na čaj. Turci namiesto kávy pijú akýsi čierny čaj s kilom cukru. Znova tá istá pesnička. Rozprávali po Turecky a mali dojem že keď mi každú vetu 3x zopakujú, určite jej budem rozumieť. Jeden z nich sa pochválil že pracuje vo Frankfurte a vie nemecky. Skoro som zasa odpadol od šťastia :) Svojou lámavou a strašnou nemčinou som mu vysvetlil že idem do Istanbulu a potrebujem tam dopraviť seba aj svoju motorku. Povedal že má známeho ktorý ju zoberie kamiónom a ja mám ísť autobusom. Vysvetlil som mu, že ja mám lepšie nápady, a dám autobusárovi love ak ju dá do batožinového priestoru. Povedal že je to nemožné. Každý s kým som hovoril mi povedal že je to absolútne šialenstvo a je to bez najmenšej šance. Stačilo dať vodičovi 150 lír a už ju aj s kamarátom nakladali po ležiačky do autobusu.
V hoteli som stretol 18 ročného chalana ktorý mi ukázal celé mesto a rozprávali sme sa tak že sme do Google Translate písali vety čo chceme povedať. Vyzerali sme ako študenti Mokrohájskej.
Momentálne píšem z diaľnice medzi Mersinom a Ankarou. Do Istanbulu máme príchod o 11:00 a už sa tam veľmi teším :) Z Istanbulu pokračujem buď smer Burgas alebo Thesaloniki. Nechám vás hlasovať kadiaľ má ďalej viesť moja cesta.
Dobrú noc!
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Juraj Ištvánffy pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.