Fero Mikloško metalista

Slayer, Iron Maiden, Nirvana - značky oblečenim miznúce z predajní H&M rýchlejšie než teplé rožky z Kauflandu.

"SUPRA je dávno out, moja! Na výslní sú čierne tričká s kostlivcami, lebkami či strašidelnými hebedami. A drsnými nápismi... Ich význam? Ten nerieš. Nikoho to nezaujíma. Hlavne, že vyzeráš cool... Tak ako včera v buse Jana s Mončou, keď mali na sebe tieto šik atrapy. Azda nie si o nič horšia..."

... toť vzorka trendovej Raspuše súčasnosti. Takej, ktorá chce byť metalistka, no ani o tom nevie. V duchu je však nadmieru spokojná, lebo nová módna kolekcia od Cannibal Corpse, čo si práve kúpila, vyzerá fest dobre. Veľakrát som mal tú česť ju stretnúť . Ide o prekérnu situáciu, kedy si srdce fundovaného metláka dáva facepalm, zatiaľ čo pre oči je jediná spása kvapka Sava. Avšak môj zrak i srdce akoby zázrakom vyviazli bez ujmy. A preto ti dnes o danej patálii spoločnosti môžem napísať pár slov. O tom ako niekdajší partypeople hromadne prelaďujú na heavy metal.

Milujem Nirvanu!... Čože, aký Kurt Cobain?!

Konzum asi najviac sprznil Nirvanu. Zamračený smajlík vyzerá byť pre peroxidovú slečnu priam ideálnym imidžom. Nositeľka trička/mikiny/košele v lepšom prípade vie kto bol Kurt Cobain, ba dokonca možno pozná Smells Like Teen Spirit (vedomosť hodná standig ovation) V horšom sa drží názoru, že má na sebe random smajlíka z chatovacieho okienka spoločnosti Marka Zuckerberga a NIRVANA je zhluk grafém, ktoré k sebe elegantne pasujú.

Metal ako módne harakiri

Prečo vlastne toľko haním ženské pokolenie? Pardon dámy, nehľadajte v tom nič osobné. Ako exemplárny príklad oligofrénie sa mi skrátka lepšie používa žena. My chlapi ale v ničom nezaostávame. Niektorí obzvlášť. Nie každý prosto stál pod šťastným bukom, keď pánbožko rozum dával. Nemusím ísť ďaleko, aby som objavil Ameriku. Stačí nakuknúť do stajne môjho "chlebodarcu" (áno, myslím Refresher) Moderátor - samozrejme, nielen on - portálu, na ktorého obsahu nenápadne participujem má totiž na jednom z videí oblečené tričko značky Iron Maiden. Na tom by samo o sebe nebolo nič zlé, keby chalan vedel vymenovať aspoň tri skladby danej značky... (pardon, vlastne kapely). Možno som náročný - stačí iba jedna. Ak to dokáže, nech ma pokojne kontaktuje dolu v komentároch ... :) Neboj, keď budú potiaže, gúgl ti pomôže.

Čo tým chcel básnik povedať?

Metal v roku 2020 trpí. Stal sa z neho bohapustý imidž, výhodný biznis a lacná póza. Merch nesúci posolstvo výnimočnej kultúry je dnes zaprášený prachom konzumu a smradľavej majority. Prílivovú vlnu komercie nezastavíš. Vymieňanie kaziet s kamošmi či kvákanie za vlasy príslušníkmi VB... to všetko patrí minulosti. 21 storočie formuje tvrdú muziku do celkom inej konštrukcie než kedysi. Depešákov vystriedali pózeri. Neurotici môjho rázu možno budú pindať, no vo výsledku nezmenia vôbec nič. Takže kým Monča pri pohľade na Eddieho vidí šik príšerku, v ktorej zbalí Paľa, mne stoja chlpy hore dupkom, lebo si predstavím kvílenie Brucea Dickensona.

Otázka za milión: "Dehonestuje Monča nejakým spôsobom metalový žáner?" Odpoveď znie: "NIE". Ťažký kov ostáva rovnako šumný jak vždy. Fakt, že má dievča o koliesko menej je mimo kompetencie samotného metalu, tým pádom ho nijak nepoškvrňuje. Koniec koncov debilita druhých by nás hnevať nemala. Avšak priznávam - mňa serie nehorázne! :D

Malá rada na záver: nechaj ovcu celú i vlka sýteho. Keď stretneš ovečku v tričku Slayer, nerieš ju, netrestaj ju. Pamätaj, že pán Boh ju už vytrestal za teba.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
1
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Martin Korčok pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.