Kapela, ktorú asi netreba predstavovať. Ak náhodou áno, tak tento blog čítaš omylom alebo iba zo zvedavosti.
Amon Amarth sa chorálmi o nordických Bohoch a severskej mytológií vryjú do pamäti takmer každému. Či už kladne alebo záporne. Určitým spôsobom sa dá povedať, že švédski Vikingovia polarizujú metalový ľud. Sú takí, ktorí oblizujú Thorovo kladivo a zažívajú blažený pocit extázy i napriek priemernej muzike plnej stereotypov. Následne jedinci, ktorým stredoveká letargia nie je dostačujúca, aby pri nej vydržali v bdelom stave. Ehm, a samozrejme okoloidúci trendsetter z Refresheru, ktorý nemá šajnu o akej skupine vlastne točím.... Každopádne nechám na teba do akej kategórie sa zaradíš.
Ja osobne sa stále považujem za fanúšika, čo myslím, že mi dáva legitimitu na nejakú tú porciu konštruktívnej kritiky. Amoni takpovediac stagnujú. Zasekli sa a ich celkový progres eskaluje do mŕtveho bodu. Výsledkom čoho je tzv. "AC/DC efekt". Čo v praxi znamená jedinú vec. A síce, že s prvou skladbou na albume končí i celá deska... "a.k.a."... každý song na jedno kopyto ako cez kopirák. Bez nápadu, bez štipky kreativity. Dlhé roky sa snažia vyšťaviť ten istý pomaranč a spraviť z neho svieži kokteil. Neuvedomujú si, že viac z tohto pomaranča nedostanú už ani kvapku. Alebo možno áno, no daný stav je presne to, čo im vyhovuje. Veď prečo by mali meniť niečo, čo relatívne funguje? Ak mám danú fádnosť parafrázovať na našu scénu, neodpustím si paralelu so skupinou Kabát. Pepa Vojtek a spol. taktiež veselo hrajú dookola stále to isté, no i napriek tomu to ľudí očividne baví a vypredané štadióny sú pravidlom.
Avšak späť do Škandinávie. Žeby sa predsa len črtala nejaká zmena? Zabudni. Dôkazom sú dva čerstvo vypustené songy (Raven's Flight a Crack the Sky) z pripravovaného albumu Berserker, ktorý uzrie svetlo sveta začiatkom mája. Peciváli zo severu nás po hudobnej stránke opäť absolútne ničím novým neohúrili. Vykrádajú svoje staré piesne a menia prakticky iba nebadané detaily. Ba čo viac, kladú dôraz na "popový smrádek" jednotlivých riffov, aby i v rádiách alebo na MTV mali dvere otvorené. Ak si sa tešil aspoň na pekný historický vizuál k daným skladbám, tak ani tu nepochodíš. Ich tvorbu totiž po novom situovali do prostredia moderných nočných klubov, kde oni sami pôsobia akoby sa tam vyskytli omylom.
(cover nového albumu Berserker)
Pár teplých slov na záver. Amon Amarth je kapela, ktorá evidentne stráca dych, nemá čo viac ponúknuť a zvoní jej umieračik. Pritom potenciál by tam bol. Veď vokalista Johan Hegg growluje vskutku luxusne. Živé vystúpenia skupiny tiež nie sú na zahodenie a na stage-i im to spolu ladí. V žiadnom prípade netvrdím, že niekedy boli hudobní ekvilibristi, ale slávne časy z dôb With Oden on Our Side či Twilight of the Thunder God sú nenávratne preč. Škandinávci ostali len tieňom samých seba. Iné zoskupenia s genézou Vikingov či pohanstva dnes vykonávajú svoje remeslo podstatne kvalitnejšie a hlavne srdcom, nie merítkom marketingového mága (viď Týr alebo Manegarm).
11. júna si budeš môcť autenticitu mojich slov overiť na vlastnej koži v Bratislave, kde Amon Amarth vystúpi spolu s kapelami Behemoth, Trivium a Pover Trip.
ZDROJE: YouTube.com, MetalBlade.com
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Martin Korčok pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.