Kde sa nachádza turistická atrakcia číslo 1 na svete a krajina, kde sme strávili menej ako 24 hodín?
23.7. 2018
Je 9 hodín ráno, vychádzame z lietadla už v 7. krajine. Celá noc váľania sa na letisku na Phukete bez výdatnejšieho spánku si vyžiadala svoju daň, nie len na našom výzore.
V letiskovej hale prechádzame štandardnými kontrolami, ktoré sú už skôr takou našou, takmer dennou, rutinou: z lietadla, do autobusu, z autobusu, rýchlo do haly vypísať imigračný dokument, pripraviť víza, do rady, k colníkovi ale šiltovku dole, odobrať odtlačky prstov, fotka, dve razítka do pasu a utekaj. Nájdi zdarma WiFi, vzdialenosť do centra, zabookuj ubytko, nájdi odvoz alebo, klasika… Ideme peši.
Znie to zložito? Alebo skôr dosť nudne a otrepane. Vieme, že tento štýl cestovania nie je pre každého.
My nad tým už ani neuvažujeme. Toto sú nevyhnutné maličkosti a len malá daň za to, čo zažívame a vidíme. Časom si na to aj tak zvyknete. Rovnako ako keď si každý deň musíte umyť zuby alebo vyniesť smeti.
Vyznie to fakt absurdne ale v Kambodži sme do slova na skok, na jeden necelý deň.
Je to jedna z najviac navštevovaných krajín juhovýchodnej Ázie a osobne poznám ľudí, ktorý tu strávili viac času ako my trávime v našich 22 krajinách ale práve preto, že väčšinou ľudia navštívia maximálne Thajsko a Kambodžu, možno Vietnam alebo Mjanmarsko tak môžu krajiny objavovať od A po Z. Cieľ a účel našej cesty som už v prechádzajúcich blogoch vysvetľoval aj obhajoval a ešte sa vyskytnú krajiny kde nestrávime ani 24 hodín.
Kambodža je z týchto krajín tou prvou a dokážeme vám, že aj tak sme z nej mali super zážitok, spoznali sme mnoho miestnych, niečo sa o krajine naučili, ochutnali miestnu kuchyňu a to všetko za jedno poobedie. My sme si, tak nejako odbehli do Kambodže na prechádzku a večeru. Veď to poznáte, ako keď si skočíte do LIDLu pre rožky a vajcia alebo na benzínku na kávu.
UŽITOČNÉ INFO: Turistické vízum pre Slovákov a Čechov je možné vybaviť tiež online ako elektronické víza alebo priamo na mieste, na letisku. Všetky presné informácie a pokyny ako a kde vybaviť elektronické víza do Kambodže sa dočítate na www.mzv.sk
Po 10 minútovej chôdzi z letiska, zjednávame, už aj tak nízku cenu odvozu tuktukom do centra Siem Reap do Angkor Pal Hostel. Prvýkrát máme ubytovanie s bazénom, aj keď v hostely neprespávame. Plán je taký, že po celodennom chodení po komplexoch chrámov a zrúcanín v Angkor Wat nasadneme na nočný autobus do Vietnamu.
Po nájdení a ubytovaní sa v hostely, ideme na raňajky a prekvapivo kvalitnú kávu. Martin sa rozhodne nezúčastniť sa celodenného výletu do Angkor Wat a ďalších chrámových oblastí, keďže túto historickú atrakciu absolvoval v 2016, keď lístok na osobu stál $20 oproti terajším $37 na osobu.
Bez váhania sme ochotní túto sumu zaplatiť s Lukášom, keď už sme tu, pri najpopulárnejšej turistickej atrakcií na svete (podľa hodnotenia návštevníkov na portály TripAdvisor už 3 roky za sebou. Niečo na tom asi vážne bude, sme plní očakávaní).
Martin zatiaľ kúpi lístky na nočný autobus (zo Siem Reap, Kambodže do Ho Chi Minh Mesta, vo Vietname, suma vychádza na $23 pre 1 osobu). Nájde ubytovanie do Saigonu (starý názov Ho Chi Minh mesta) a konečne trochu aj oddychuje pri bazéne.
Ja s Lukášom zjednáme cenu tuktuku ($13 pre 2 osoby) na celodennú exkurziu po chrámoch v časti Angkor. Najznámejší a najväčší chrámový komplex je Angkor Wat.
Po ľavej strane pred chrámovým komplexom je niekoľko stánkov so suvenírmi, občerstvením a maľbami, asi miestnych umelcov. Od Martina sme dostali úlohu nájsť voňavé, drevené náramky, vraj tu by ich mohli mať. Ale že za jeden nemáme zaplatiť viac ako $3. Predajcovia suvenírov mali ale inú predstavu o cenách. Najskôr začali so sumou $80 za jeden náramok. Po 5 minútach zjednávania sme sa dostali k $20 dolárom za 3 náramky.
Tu máte jeden príklad toho, ako sa neuspokojiť a nesúhlasiť s prvotnou cenou.
Okrem Angkor Wat navštívime aj komplex Bayon a zrúcaniny jedného z najstarších komplexov, kde ruiny svätých pozostatkov sú obrastené koreňmi a kmeňmi obrovských stromov. Niektoré scenérie sú jak z iného sveta. Keby tu nebolo tak šialene veľa turistov by som povedal, že tu vládla až mystická atmosféra...
Mystické bolo akurát blúdenie Lukáša a mňa v jednom kruhu, kedy sme hľadali najväčší strom obrastajúci jeden z chrámov a otočili sme sa 4 krát okolo celého komplexu kým sme ho našli.
Verte mi, s tým množstvom turistov, v tom teple a mojou občasnou nedočkavosťou... Som myslel že vypílim ten strom keď ho uvidím.
Nakoniec sme trpezlivo nasledovali šípky na tabuliach naznačujúce smer dominanty. Trpezlivosť sa vyplatila... Veď posúďte sami...
Slnko svieti ale pritom jemne prší, už aj to počasie sa zbláznilo. No je to príjemné osvieženie. Počas exkurzie sme sa taktiež zastavili na obed do pseudo reštaurácie pod stromami, zbúchanej z pár plechov, hneď oproti jednému z najstarších chrámov. No prostredie a atmosféra boli určite originálne.
Po príchode do tejto "reštaurácie" sme obdržali menu. Neboli sme ešte rozhodnutí či chceme jesť, záležalo to skôr od cien jedál. Po tom, ako sme poďakovali a odmietli, že za také sumy nepotrebujeme obed tak pani vytiahla druhé menu s cenami pre domácich, ktoré boli o polovicu nižšie. S Lukášom sme sa pozreli na seba a len usmiali.
UŽITOČNÉ INFO: Doteraz, takmer všetky podniky v skoro všetkých krajinách, ktoré sme navštívili majú cenníky pre miestnych a pre turistov. Čím viac turistickejšia destinácia/atrakcia tým vyššie ceny očakávajte... Pochopiteľne. Ale to neplatí len pri podnikoch a suveníroch. Neberte taxíky priamo z letísk, neuspokojte sa hneď s prvou cenovou ponukou ktorú dostanete, ZJEDNÁVAJTE!!! a buďte obozretní. Všade je množstvo ľudí ktorí z vás budú chcieť vytrieskať aspoň niečo a ak sa vám niekto prihovorí a bude veľmi ochotný pomôcť asi to nebude robiť z vôle všemohúceho a jeho dobrého srdca. Zdarma to nebude.
Po obede pri ceste späť za Martinom si vymieňame naše názory a dojmy z tejto ojedinelej atrakcie. Uznávame, že na svete asi nič podobné neexistuje a celý komplex a jeho stavby sú v skutku unikátne ale poviem vám pravdu, na zadok som z toho nespadol.
Nechcem vám teraz dopredu kaziť dojmy alebo nejako vnucovať predsudky a môj názor. S Lukášom sme sa zhodli, že to je určite veľmi individuálne a záleží na tom, čo vy dokážete oceniť a čo sa vám páči. My sme možno mali len príliš veľké očakávania. Lebo ten hlavný chrám, Angkor Wat fakt nie je až taký veľký a majestátny.
Bez problémov za 20 - 30 minút prejdete celý komplex a môžete sa posunúť k ďalšiemu. Fakt, že si pýtajú od turistov takmer $40 je dôkaz, že táto historická pamiatka pod patronátom UNESCO, Kambodži ročne priláka pekný počet turistov aj napriek takému cenovému navýšeniu.
Konečne sa vraciame k ubytovaniu a hlavne k bazénu. Martin nás už čaká na izbe. Lístky na nočný autobus do Vietnamu kúpene a aj čas odchodu zistený. Dobrý chlapec.
Po pól dennom behaní po chrámoch v sparných horúčavách hneď skáčeme do bazéna. Konečne!!! Pocit na nezaplatenie. Ešte keď k tomu dáme to vychladené Pivo Angkor.
Asi po hodinke blbnutia v tejto malej oáze začíname byť hladní a chceme ochutnať ešte niečo z miestnej kuchyne. Vchádzame do reštaurácie Kuriozity, neďaleko našeho hostela. Objednávame Amok rybu, zapečené rybie filety v banánovom liste, Lolac hovädzie soté a pikantné kuracie kari.
Podobne ako v Patongu na ostrove Phuket v Thajsku, aj tu je známa turistická “Party Street”. Kde chceme ešte využiť posledné minúty na lacné kambodžské pivo (pól litra cca. $0,50 - $1).
Centrum je plné turistov z celého sveta (Američania, Kanaďania, Austrálčania, Indovia, Arabi, Európania) zdá sa, že Siem Reap bude naozaj populárnou destináciou, aj na tak malé mesto. Reštaurácie sú natrieskané, my si už chceme len niekde sadnúť ešte pred naším nočným presunom a užiť si miestnu atmosféru.
Z hotela nás šofér autobusovej spoločnosti vyzdvihne o 20:30. Cestou k nášmu nočnému autobusu naberie ešte ďalších pár cestujúcich. Neprichádzame na žiadnu autobusovú stanicu ani parkovisko. Veľký, turistický autobus je len pristavený pri krajnici cesty v centre mesta, ako keď vyhodíte smerovku a len si odskočíte. Ale samozrjeme, tu je to úplne prirodzené a ani nás nenapadne sa nad tým zamýšľať.
Prvý krát cestujem takýmto nočným autobusom. Martin už má skúsenosti s podobným druhom dopravy z pred dvoch rokov kedy sa presúval po Kambodži a juhu Vietnamu spiacimi autobusmi s normálnymi lôžkami na spanie. Dve poschodia postelí nad sebou pre dvojice. O pohodlí a veľkorysom priestore sa nedá hovoriť ale ležíme.
Priznám sa vám, od kedy sme išli prvým nočným autobusom z Indie do Nepálu tak nemám najlepší pocit z tohoto spôsobu prepravy. Nejde ani tak o samotné autobusy ako o ich šoférov kaskadérov/pretekárov/sebevrahov/šialencov. Možno niečo na tom bude aj kvôli oficiálnym správam, podľa ktorých, havárie nočných autobusov nie sú práve zriedkavé.
Martin nedávno čítal na internete správu o havarovanom autobuse presne na našej trase, Kambodža - Vietnam, ale to nám nepovedal, nechcel mňa a Lukáša znepokojovať.
Nedokázal som spať, šofér si to po tej ceste valí ja neviem či “700 alebo 800 tisíc” km za hodinu, predbieha motorky, rikše a aj chodiaci dobytok po ceste. Ešte aj ďalšie autobusy. Radšej sa nebudem ani pozerať z okna. Aspoň že Martin spí. Bohvie ako je na tom Lukáš pod nami na maličkej postieľke, tie boli asi navrhnuté len pre domácich cestovateľov.
A zrazu, v tej plnej rýchlosti sa to stane…
Autobusom šialene trhne,mňa v okamihu zaleje sklúčujúci pocit v tele, Martin vyskočí zo spánku… Šofér skočil na brzdy… autobus sa dostáva do šmyku a cítime ako smeruje mimo vozovku, veci cestujúcich lietajú uličkou…
Mne už len prebliskne… Hmmm, žeby toto bol môj koniec? …
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Dobrodruhovia MYSB pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.