Zo života včiel I.

Tento mesiac bude tomu presne rok, čo som sa stal včelárom. Keby mi to niekto povedal ešte mesiac pred tým, neveril by som mu ☺ Ale prečo to tu vlastne píšem. Rozhodol som sa, že sa s Vami podelím o nejaké zaujímavosti zo života týchto malých stvorení. Doteraz, kým som bol “nevčelár”, som včely bral ako samozrejmú súčasť našich životov, a nikdy som im nevenoval väčšiu pzornosť. Až minulé leto, pri pravidelnej návšteve miestneho včelára, za účelom nákupu sladkého produktu včiel, sa to všetko začalo. A to tým, že som sa náhodou z rozprávania včelára dozvedel, že “horský” med, ktorý mám tak rád, vôbec nepochádza z kvetov, ale že včely zbierajú výkaly vošiek na ihličnatých a listnatých stromoch, takzvanú medovicu, a tú potom spracúvajú (Fuj)☺ Keďže som od prírody tvor zvedavý, začal som gúgliť, a čítať. Nasledovali videá, niekoľko kilogramov literatúry, a otvoril sa predomnou fascinujúci svet týchto malých stvorení so žihadlami. Ostal som úplne ohromený, a fascinovaný. Vždy som mal vzťah k prírode, ale nikdy som neinklinoval k odborným biologickým poznatkom, ale život včiel ma tak vtiahol, že som sa ho nevedel nabažiť. Som typ človeka, ktorý má rád výzvy, a neustále sa potrebuje učiť nové veci. Preto som si povedal, že neostanem pri teoretických poznatkoch, a neustále ma to lákalo, preniknúť do života včiel naozaj. Tak som sa stal včelárom. A som neskutočne vďačný. Zistil som totiž, že sa nachádzam v dobrej spoločnosti. Včeláreniu sa totiž venujú väčšinou ľudia intelektuálne nadaní, manuálne zruční a umelecky talentovaní. Zároveň mám ale potrebu nadšene o včelách rozprávať. Preto zakladám tento virtuálny seriál, a chcel by som sa s Vami podeliť o živote týchto stvorení, ktoré, ako mám niekedy pocit, pochádzajú z inej planéty. Toľko k úvodu, a poďme pár slovami k veci. Včela medonosná (Apis Mellifera), v takej podobe, v akej ju dnes poznáme, žije na našej zemi neuveriteľných 80 miliónov rokov! Pre porovnanie, dnešný človek rozumný, homo sapiens, teda my, ako vyzeráme teraz, kráčame po tejto zemi “len” nejakých 30 tisíc rokov. To je približne 2666 krát kratšie! Sú nám také vzdialené, ale zároveň sú nám tak podobné. Telesná teplota človeka je asi 36 Celziových stupňov. Pre vývin včelích lariev, udržujú včely v plodisku (časť plástu v hniezde, alebo úli, kde sa vyvíjajú z vajíčka mladé včely) teplotu asi 35 Celziov. Tak, ako sa my dokážeme učiť, aj včely majú mimoriadne dobre vyvinuté vlohy pre učenie, a svojimi kognitívnymi vlastnosťami zatienia aj niektoré stavovce. Ale o tom bude reč inokedy. Prvé mini okienko zo života včiel zakončím odvážnym tvrdením pána Alberta Einsteina: “Keď zahynie posledná včela, ľuďom ostávajú 4 roky života.” Prečo? Včely opeľujú 85% rastlín a drevín na celom svete, číselne sa jedná asi o 170 000 druhov. Po vymretí včiel by naša Zem prišla o potravu pre 90% jej obyvateľov. Pretože by zahynuli aj zvieratá, ktoré sa rastlinami živia, a ktorými sa následne živíme aj my. V Ázii žije asi 8 druhov včiel, ale v Európe a Afrike žije napodiv len jeden jediný druh včely, včela medonosná. Na 2 kontinentoch, 170000 druhov rastlín je závislých na svojom živote od jedného jediného druhu hmyzu!!! Nie je to úžasné? Keď teda pri najbližšej prechádzke parkom, alebo záhradou zbadáte na kvetoch maličkú včielku, ktorá váži približne 100 miligramov, uvedomte si, čo pre nás všetkýcn na našej planéte robí :)