Som neandrtálec aneb nerozumiem reči tvojho fachu

Nie nepíšem dabing do Dr. Housa. Takto na mňa vyšiel zastupujúci doktor v ambulancii. (môj doktor sa so mnou rozpráva jemne, citlivo a tak, že väčšinu z toho pochopím, poprípade nemám z neho pocit, že zo mňa robí praopicu.)

„ Prepáčte ja tomu nerozumiem.”

„ Nerozumiete? No predsa máte chorú pečeň”

Z rozhovoru s týmto doktorom som bola rozčarená a odchádzala som z ambulancie smutná, a zároveň nasraná na neempatiu niektorých ľudí. Veď nemôžu všetci všetkému rozumieť. Predsa každý robí niečo iné. On študoval 6 rokov na to aby mi dokázal povedať túto vetu a ja študujem asi “sto” rokov aby som vedela hovoriť iné vety a rozumela iným veciam. No bohužiaľ, ako to býva, každý sa učí na vlastných chybách a presne toto isté sa stalo aj mne pri mojom prvom klientovi.

„ Posielam ti to v krivkách v CMYKu, máš tam 3 mm spadávku aj orezky. Editáciu v illustratore som ponechala. Najlepšie bude keď to pôjde ofsetom.”

Samozrejme mi hneď na to došla rovnaká odpoveď, akú som ja dala tomu doktorovi. Teraz už chápem, že musím aj ja voliť štýl reči podľa toho s akým človekom sa rozprávam. Keď mi za to manžel pred rokom vynadal, nechápala som tomu. Snáď každý by mal mať všeobecný prehľad. S tým rozdielom, že komunikácia v danom odvetví nezahŕňa všeobecný prehľad.

Preto dám na záver radu: Vždy si rozmysli, s kým a za akých okolností sa rozprávaš. Možno sa budeš cítiť strašne múdro, keď použiješ vo vete 8 z 10 cudzích slov, no v konečnom dôsledku budeš vyzerať ako arogantný tupec. Bav sa s ľudmi tak, ako chceš aby sa oni bavili s tebou.

PS: Hľadám darcu pečene, krvná skupina B+