Recept na šťastie

Nie je jeden deň kedy by sme sa nezamyseli nad tým, čo je pre nás v dany deň dôležité, ale... každý z nás ma iné priority a v poslednej dobe si všímam, že ľudia sú takí všelijakí a sami nevedia čo chcú!!! A to svet je tak úžásne miesto na žitie. Práve žijeme v tej najlepšej možnej dobe aká kedy bola, žiadna vojna, žiaden hladomor, Európa je vyspelý kontinent. No napriek tomu všetkému sme so svojimi životmi nespokojní! Čím to je, že my tie najvyspelejšie tvory na tejto planéte sme neustále nespokojní?

Je ťažké si uvedomiť, že všetko na tomto svete je pominuteľné... chvíľu sme tu a nik nevie na ako dlho? Takže asi je na čase si vážiť samých seba, kto sa o nás lepšie postará ako my sami? Je dôležité si uvedomiť, že bez chýb v živote sa nikam nedostane, život nie je dokonalý a nič, žiaden organizmus nie je tak stavaný aby bol dokonalý a žil večne. Šťastie a radosť si vytvaráme my sami tým akí sme. Len v dnešnej dobe sme si našli snáď nekonečné množstvo výhovoriek a prekážok prečo toto nie teraz, a prečo to radšej spravím takto zložito ako jednoducho povedať čo si naozaj o tom myslím! Pomaly strácame kontakt so svetom a utekáme len aby sme sa sami sebe postavili a uvedomili kam sa chceme naozaj dostať. Svet je obrovské miesto a zemeguľa je naozaj guľatá!! V inej dobe by som už vysela za tento názor! Áno sloboda názoru je úžasná. Tak sa sustredime na seba a to čo si o nás myslia ostatní, že zabúdame, že tí ostatní majú kopu vlastných problémov a je im úplne jedno aké máme my problémy! Je dobré počúvať ľudí, ktorých nazývame priatelia, pretože oni nám naozaj vo väčšine prípadov chcú úprimne pomôcť. A to si v tejto dobe treba naozaj vážiť. Kto má úprimných priateľov a rodinu, ten to vyhral!

Takže hlavy hore a pozrime sa okolo seba, čo všetko máme!!! Sme tak bohatí a ani o tom nevieme... stále hľadame niečo, čo by nás spravilo bohatých, že ochudobnievame samých seba! Dúfam, že je to správne slovo. Šťastie je v nás, tam niekde vo vnútri. Stačí len otvoriť oči a vidieť ten krásny deň. Ľudia sa proste nepozerajú pred seba, ale kamsi do zeme kde nič krásne neuvidia. Akoby sme strácali všetky naše zmysli... nič si nevážili a tak prichádzame aj o to, čo považujeme za samozrejmosť. A až ked' to zmizne si uvedomujeme, že sa musíme zmeniť.