Akoby na nich rástli vločky...

Strávila som dnes niekoľko hodín vo vlaku a na vedľajšom sedadle sa premlelo pár ľudí. Všetci behali hore-dole z vagóna do vagóna a vždy nechali otvorené dvere, takže dovnútra išla dosť veľká zima. Za iných okolností by som vždy vstala a zatvorila za nimi - samozrejme dosť výrazne, aby si zo mňa v najlepšom prípade vzali príklad, ale za oknom sa vinuli zasnežené stromy a kopce a všetko bolo tak čisté, že sa mi to nechcelo špiniť svojou nevrlosťou.

Posledná výmena cestujúcich priniesla staršieho pána s vnukom, ktorý si tak poslušne sadol k oknu fascinovaný scenériou, až som neverila že je to dieťa. Po minúte opäť niekto vyšiel z vagóna a nechal otvorené dvere. Pán, keďže to mal v dosahu, iba kľudne natiahol ruku a zavrel. O chvíľku šiel človek naspäť, opäť nezavrel a pán opäť len natiahol ruku a vybavil to. Zopakovalo sa to asi desaťkrátrat. V duchu som obdivovala ako sa nenechá rozhodiť, iba mechanicky zatvára. 

Zrazu kýchnutie a potom ďalšie. Šlo z ich sedadiel ale nikto nekýchal. Pán zdvihol telefón. Pochopila som, že to on kýcha. Ten telefón, nie pán. Normálne tele-nádcha. Pán niečo odvrkol a zložil. O minútu sa ale mobil rozkýchal zase. Moja ikona pokoja sa zdvihla, vyšla z vagóna, nezavrela dvere a začala sypať jednu nadávku za druhou, až ho lámalo v kolenách. Vnuk zatiaľ stále pozoroval sneh za oknom, akoby nič nepočul. Ale počul. A s ním celý vagón. Keď pán dokričal, vrátil sa na miesto a až do ďalšieho kýchania opäť pokojne zatváral dvere za neposlušnými cestujúcimi. Keď ho telefonujúci na druhej strane prechladnutého mobilu vytočil niekoľkokrát, pán sa unavený zviezol na sedadlo a zaspal. Chrápal asi minútu, keď sa ozvalo: "Starký, pozri kačky!" Pán sa zobudil, pozrel z okna a nežne upozornil chlapca, že sú to labute. Znova zaspal. "Starký pozri, tie stromy vyzerajú, akoby na nich rástli vločky!" Opäť sa zobudil, pozrel sa na vločkovníky za oknom, pohladkal vnuka a spal ďalej. "Starký..." opakovalo sa ešte niekoľkokrát. Fandila som mu. Starký bol zlostný, tak sa za trest nevyspí!

Pán svoj trest s pokorou prijal a detské otázky s dospeláckou vážnosťou zodpovedával až po konečnú stanicu. Aj mobil prišiel na iné myšlienky a prestal kýchať. :)