2.12.2018 08:34

Jeden deň v živote

Nájdená tvorba z roku 1999, autor vtedy mal sladkých 17 rokov.. Daždivý deň na skautskom tábore.

Šedivé oblaky sa prevaľujú ponad majestátny štít, obrovský pomník mŕtvych, ktorí tu nechali svoj mladý život. Ticho tu sedím a pozorujem poloprázdny camp. Smutný pohľad. Ticho. Ľudia upadnutý v apatiu. A mĺkva príroda zosiluje môj pocit. Viem prečo je na mňa taká zlá, ale to je iný príbeh.

Zdroj: Tomáš Gregor

V diaľke zahučal hrom, hlas veľkého Manitua, Boha, prírody. Blesk v jeho očiach som ešte neuvidel... teraz! ...a zadunenie! Kvapky ako slzy sa spustili do rieky. Úprimne som začal ľutovať človeka, ktorý práve zohrieval sedaciu časť latríny a začal som uvažovať, či Váh zaplaví lúku alebo nie. Pomaly ale iste som sa odobral pod ochranu celty jedálne. S dažďom sa priplížila aj príšerná Kosa. Neudrela náhle, varovala nás už ráno.

Príroda je nádherná spod plachty. Kvapka sa rozráža na liste stromu a kropí ďalšie tri. Vychádzam na lúku, bosí ako vždy a kvapky sa mi vpíjajú do trička, cítim... cítim prírodu, celý svet v tej vôni dažďa. Na pouti sem zastřelil rúži z papíru, dala sis ji do vlasú, kde hladívám te rád... Zasa mi v hlave hučia pesničky a chytá ma nostalgia. Rozmýšľam, či zalezem do tee-pee, znova do jedálne, alebo sa zohriať do kuchyne. Rozhodol som sa vrátiť a pokecať si s ľuďmi v jedálni. Majú smutnú tvár. Vidím sa v nich ako v zrkadle. Cítia to isté. Tento rozhovor mi síce veľa nedal, ale pestovať medziľudské vzťahy treba a aspoň som si zamestnal hlavu niečím iným a rozptýlil hostí "poslednej večere". Mám sto chutí kričať, kričať koľko vládzem do samoty opusteného lesa, to ticho! To ticho... Dávno už utíchol veselý krik a džavot.

V diaľke hrmí vlak (Apači na kone! Železničiari do vlaku!) Démoni idú na východ, pašujú zavárané uhorky, možno aj niečo iné.

Z tee-pee vyliezol človek v stave zarastenom, strapatom, atď. V prvej chvíli ma zachvátil strach, že medveď spoza mesačnej skaly sa prišiel pozrieť do tábora, našťastie (alebo žiaľ) to nebola pravda. Pozrel na oblohu a zašiel späť asi spať, čo iné sa dá robiť než rozjímať. Stať sa Budhom. Som si istý, že by človek v súčasnom citovom rozpoložení dosiahol sútru Brúsiča diamantov, možno aj nirvánu.

To by snáď stačilo, lebo budem plakať. Rozlúčim sa. Škoda, že na tábore nebolo viac veselých dní po odchode vĺčat.

Spite sladko.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
0
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Andy T. pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
3.12.2018 20:57
Tá noc
2.12.2018 08:53
Cesta domov
1.12.2018 18:24
immediate