„Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý.“ Albert Einstein

V sedemnástich som začala oficiálne brigádovať. V miestnom hokejovom klube som predávala vstupenky pred každým zápasom. Tam som si začala uvedomovať tú nekonečnú ľudskú hlúposť.

Ako plynul čas, prestriedala som niekoľko brigád. Nanešťastie, stále(!) sa mi podarilo nájsť si takú, kde som robila "predavačku." Po mojich osobných skúsenostiach obdivujem ľudí, ktorí sa tejto profesii venujú ...

O skúsenostiach by sa dala napísať kniha. Ja však s obľubou tvrdím len jednu vec: "Ľudia sú (vo všeobecnosti) jebnutí ... " Táto spoločnosť nás dohnala k tomu, aby sme si s chudákov predavačov robili sluhov a handry. Nie raz mi bolo vynadané za niečo, za čo som ja osobne ani nemohla.

Zákazník: "Prečo je na tých rožkoch cena 0,12€ a vy mi blokujete 0,15€?"

Ja:"Pretože ste si ich vzali z druhého regálu a nedočítali ste cenovku s názvom."

Zákazník:"Prečo nemáte monitor, kde uvidím cenu nákupu?"

Ja:"Otočte hlavu o dva centimetre doprava a uvidíte ju."

Ráno o 7, kedy sa otvárajú kasy, zákazník:"Prečo nemáte rozmeniť 100€ bankovku?" ... Kasa po pár hodinách, kedy 20 ľudí platilo 50€ bankovkami za nákup v hodnote maximálne 3€, zákazníci:"Prečo nemáte rozmeniť?"

Ja:"Pretože od rána chodia ľudia platiť len 50€urovkami, a ja nie som banka."

Ako sorry, ale ja po tých pár týždňoch počúvania takýchto pre mňa debilných poznámok, no mala som toho dosť. Aká otázka, taká odpoveď. Ale vlastne, odbočila som ...

Ľudská hlúposť.

Keď je na dverách nápis veľkými písmenami, že je zatvorené, prečo sa dopekla trepete do toho vchodu?

Keď je na dverách nápis, že cez sviatky je otvorené len do 14:00, prečo o 14:30 stojíte pred vchodom a nadávate jak choré vrany?

Keď je napísané - vstup spredu, letná terasa je zatvorená - prečo preboha idete zozadu cez letnú terasu?

Mám relatívne málo rokov na to, aby som hneď všetkých a všetko znegovala a hodila do jedného vreca, ale však ľudia ... toto neni normálne čo sa tu deje.

Však trochu tolerancie jeden voči druhému. Trochu súcitu.

Upratovačky, vrátnici, predavačky ... to sú ľudia, bez ktorých by táto spoločnosť len ťažko existovala. Sú to ľudia, ktorí robia mizernú robotu za mizerné peniaze, tak ich prosím vás nechajte na pokoji a nenadávajte im za niečo, za čo oni nemôžu.

Z mojej pozície, kedy som si už vyskúšala všetky tri menované pozície, viem jedno. K nám sa dôležité informácie dostávajú ako k posledným, ale ako prví si zlízneme spŕšku nadávok. A keď nám ľudia celý boží deň nadávajú tak sa netreba čudovať, že sa neusmievame.

Takže opäť raz prosím - tolerujte sa. Skúste dodržať to, čo sľúbite. Nenadávajte pani pri pokladni za to, že ste nasratí na šéfa a nemáte si to kde inde vybiť.

Nebuďte jebnutí ...