Nech sa na úvod predstavím...

Ako som už napísala v úvode, môj pseudonym je Beata Nox. Bývam na východe Slovenska v malebnom okrese Sobrance, kde som sa aj narodila. Písal sa rok 1996. Niekedy uvažujem: „Prečo som vlastne prišla na tento svet?“ V podstate to stále neviem, ale aspoň som zistila, pre ktoré veci sa tu oplatí byť.

O školských časoch písať nebudem, no spomeniem ZUŠ-ku, kde som veľmi rada trávila svoje školské časy. Nastúpila som tam v roku 2002 spolu s mojou staršou sestrou Aničkou. Tá to potom vzdala, a ja som pokračovala ďalej. Zo začiatku ma to vôbec nebavilo. Nechcela som čmarbať. Skôr ma lákalo tvoriť priestorové umenie. Také sme tam robili len zriedkavo. No prišiel zvrat. Mám pocit, že som sa zo dňa na deň naučila kresliť. Aspoň na chvíľu ma to začalo napĺňať, ale túžba po niečom inom vo mne stále pretrvávala. K svojmu smeru som sa dostala až po ukončení strednej školy. Začalo to pacerkami (bižutériou) a výrobou všeličoho možného zo všeličoho možného. (To všetko uvidíte v ďalších častiach môjho blogu) Priatelia a rodina ma chválili, aká som šikovná umelkyňa. Ja som sa na svoje výtvory pozerala ako na kôpku...ehm. Neboli pre mňa ničím očarujúce, a o kvalite ani nehovorím. Ale nejako začať treba. No nie?

Pre svoju tvorbu a značku  som sa rozhodla vytvoriť si vlastné logo, ktoré bude vystihovať hlavne mňa a moje meno Beata Nox. V preklade z latinčiny to znamená „šťastná noc.“ Nevybrala som si práve tieto slová pre to, že by som mala rada nočný život s kamarátmi niekde v uliciach mesta alebo v baroch. Každý z vás vie, že v noci je tma. Tma je čierna. Pripadá vám tá farba smutná? Depresívna? Nebezpečná? Ja som našla v noci krásu, a stále ju objavujem. Pozerám sa na ňu svojimi očami, ktoré síce vidia len tú tmu, ale moja fantázia vidí všetky farby od výmyslu sveta. Okrem toho, všetko, čo cez deň žilo, v noci odpočíva, a čo cez deň spalo, v noci sa prebúdza. Svet je plný života a krás aj keď nesvieti slnko, no schováva v sebe aj veľa zlého a nebezpečného. Hľadala som niečo, čo s tým súvisí. Niečo pekné, milé, radostné, v čom je aspoň štipka zloby, hnevu alebo ohavnosti. Sova? Netopier? Mesiac? Hviezdy? Nie, nič z toho nemá to, čo chcem a potrebujem. Spomenula som si na krásneho nočného motýľa Okáňa hruškového, najväčšieho žijúceho v Európe. Vidím v ňom všetky vlastnosti, ktoré som hľadala. Tie negatívne sú v jeho krídlach. Vidíte tú kresbu hadej hlavy? No jednoducho krása! Toto je ten pravý symbol pre moje logo!

Teším sa na ďalšie články, o ktoré sa s vami podelím. Budem rada, keď od vás dostanem nejakú odozvu, nech viem, či sa vám to páči.