Mortren v krajine zázrakov

Tento príbeh je o človeku, ktorý lietal s drakmi či raňajkoval s obrami, videl konce aj začiatky sveta, bol svedkom najväčšieho dobra aj najpodlejšieho temného zla. Tvoril cudziu lásku, nenávisť, strach aj závisť či radosť.

Našepkával osud, či postavu kruto zabil. Tento prvý blog je o mne, o človeku ktorý ilustruje nový svet a občas ho aj píše.

Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno dieťa, ktorému na hru stačil kúsok špagátu.

Jeho hrou bolo ťahať špagát kade sa len dalo. Cez každý kus nábytku, dieru či človeka prichádzajúceho akurát do cesty. Asi uhádnete, že to dieťa som bol ja.

Vždy ma bavilo niečomu vymyslieť smer, potom to poriadne zamotať a nakoniec zasa rozmotať. Asi to bola jedna z prvých vecí, ktorá predurčila, že začnem kresliť a vymýšľať príbehy.

Ďalšou bola osobná vášeň prísť všetkému na kĺb a zistiť ako a prečo to tak vlastne funguje. Začalo to všetkými vecami na okolo, pamätám si, že ako zopár ročného ma fascinoval ovládač na telku, pri ktorom si pamätám svoje osobné rozhodnutie,

že sa nebudem pýtať nikoho ako to funguje a hneď na to som sa pustil do bádania. Tam to začalo a pokračovalo to všetkým. Cez počasie a jeho farebné zmeny, fyzikálne javy a najmä ľudí. To ma bavilo asi zo všetkého najviac. Skúsiť niekoho prečítať z prvých indícií, ktoré sú vám poskytnuté. Riadna sranda. Takto to postupne šlo, až som sa z úplne nepochopiteľných dôvodov dal v šestnástich na kreslenie

a vzal si do hlavy, že sa stanem výtvarníkom.

O rok a pol na to som sa dostal na VŠVU a začala cesta mojich prvých príbehov. Takto začala aj cesta mojej Corry. Post postapokalyptického fantasy príbehu, ktorého krajinou sa občas "prechádzam".