Chlad.
Vietor.
Krik!
Zábaly šedej všade navôkol.
Všetko pohlcujúce studené blato. Krv a mäso.
Ticho! Však sem a tam prerušené poryvom hlasu alebo šepotom vetra.
Na dvoch stranách hmýriace sa telá budujú dva kolosy, dva tábory. Jeden v znamení holubice ten druhý v znamení havrana. Oba však pripravené hrdúsiť, ťať, zabiť! Dnes nie je čas odpustenia ani lásky, lež hromu a smrti.
Kvapôčka vody má v tomto strete jedinečnú rolu. Je jediná, ktorá je v tomto príbehu neutrálna. Jediná ktorá spája aj rozdeľuje, trestá aj odpúšťa. V ktorej sa tento dej odráža a zároveň spája v čase.
Šípy!!! Útóóók!!!
Krv. Bolesť. Strach.
Boží nárek padajúci z nebies zvučí božskú radosť v studenej oceli kradnúcu teplo z duší už bezvládnych tiel.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Mortren pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.