Ninka na vandrovke: Vianoce v Ázii

Dostala som darček, ktorý som vôbec nečakala.

Opustila som ostrov Koh Rong a nočným autobusom sa vydala na 13h cestu do mesta najznámejších kambodžských chrámov – Siem Reap. Našla som si tam prácu v bare, vďaka ktorej som si pripomenula aké to je makať za málo peňazí. Presnejšie 1,5 dolára na hodinu. Po bujarých párty na ostrove som si chcela oddýchnuť, ale pri drinkoch zadarmo a dlhých nociach… to proste nejde.

View this post on Instagram

☔️

A post shared by Nina Skalíková | official (@ninaskalikova) on

Bolo len pár dní pred Vianocami a na Instagrame mi pípla správa. Správy mi teda pípajú každú chvíľu, ale táto bola iná. Bola v angličtine, ale budem rovno prekladať. „Vyzeráš ako niekto, kto má dobrú dušu.“ Na správy tohto typu neodpisujem, no páčilo sa mi, že tohto muža zaujala viac moja duša, ako môj vzhľad. A tiež to, že sa ani prehnane nesnažil. Bolo to jednoduché a milé. Rýchlo som si prezrela jeho profil, ktorý mal plný fotiek z ciest a umenia. Žiadne drahé autá alebo trápne selfie. Odpísala som.

Mali sme toho veľmi veľa spoločného. Rovnaký pohľad na život, vlastnosti, záľuby a dokonca je vodnár ako ja. A má veľmi dobré srdce. Obaja sme mali pocit, akoby sme sa poznali už veľmi dlho. A tak sme si písali v jednom kuse, každý jeden deň. Medzitým som si stihla spraviť zopár výletov, pretože pracovala som len v noci a dni som mala voľné.

Bol Vianočný Deň. Požičala som si bajk a zamierila si to k jazeru, ktoré som našla na mape. Išla som pomedzi malé dedinky, v ktorých boli len miestni. Veľmi milí miestni! Kambodžania mi budú na Slovensku popri tých smutných a zamračených tvárach tak chýbať. Po 12km som dorazila do dedinky pod vysokým kopcom, na ktorom bol akýsi chrám. Policajt mi pri vstupe povedal, že potrebujem lístok, ale ja som žiaden nemala, tak som sa aspoň išla pokochať výhľadom a zjesť desiatu. Po chvíľke prišiel policajt ku mne a tajuplným hlasom mi povedal, že ak chcem, môže ma vyviesť hore na kopec do chrámu. Ja som len tŕpla, čo za to bude chcieť, pretože bol naozaj veľmi tajomný. A vraj teda 5 dolárov :D a sľub, že to ostane našim tajomstvom. Tak som podplatila policajta a vyviezol ma hore eskortom.

Chrámy boli neskutočné. Cítila som sa dobrodružne ako Lara Croft. Ale ešte nezabudnutelnejším pre mňa ostane moment, keď som sa vracala pešo dole. Z kopca som videla do dedín zaplavených vodou, v ktorej sa bláznili deti, ktorých smiech doliehal až ku mne. Sadla som si na kameň, pozorovala ich a plakala. V ten moment som si uvedomila, ako veľmi sa teším na to, keď raz budem mamou. A v ten moment som po prvýkrát uverila, že budem dobrou mamou.

Ozaj, zabudla som spomenúť, že ten muž z instagramu je z Indie. Rozumeli sme si tak dobre, že ma chcel spoznať osobne. Mal v pláne stráviť Silvestra na ostrove Phu Quoc vo Vietname, čo bolo od Kambodže na skok. Pozval ma stráviť Silvestra v jeho ville spolu s ním :D Chcel mi aj kúpiť letenku, pretože vedel, že je to mimo mojho budgetu. Odmietla som. Znelo to síce ako skvelé dobrodružstvo a ja som za všetky dobrodružstvá, ale nechcela som, aby mi kupoval letenku, keď ma pozná len pár dní.

Bol Vianočný Večer. Zavolala som si s rodinkou cez face time, zjedla ryžu so zeleninou a spring rolls, pustila si Pelíšky, a večer som si to nemierila do práce. Ak sa pýtate, či mi bolo smutno, tak vôbec. Popravde ani raz čo som tu, mi nebolo smutno za domovom. Domov milujem nadovšetko, ale tu sa mi deje toľko krásnych vecí, že mi nedali ani jednu voľnú chvíľku na to, aby mi bolo clivo. Mojím najkrajším vianočným darčekom bola izba bez hmyzu a čistá posteľ bez piesku. A vlastne som dostala ešte jeden darček. To mi napísal môj Ind, že mu Santa poslal niečo na email.

Dostala som jednosmernú letenku do Vietnamu na Silvestrovskú Noc.

O mojom Silvestri sa dozviete v ďalšom článku :P

View this post on Instagram

Čo mi dal mesiac v Kambodži? 🇰🇭 Písali ste mi, že budem plakať od lútosti z toho, v akých príšerných podmienkách Kambodžania žijú. Parkrát som si tu poplakala, ale od dojatia. Pri pohľade na Kambodžanov, ktorí naozaj žijú pre nás v príšerných podmienkach, som ani raz nepocítila lútosť. Skôr som mala pocit, že oni by mohli lutovať mňa. Napríklad za to, aké scény som robila, keď som prvýkrát vošla do môjho bungalowu plného hmyzu a gekonov. Deti tu spolu behujú bosé po ulici, spoločne skáču do špinavej vody a dávajú si v nej preteky, a z plastovej fľaše, ktorú našli na zemi, si vyrobili hračku vo svojej fantázii. Človek by povedal, že nemajú nič. A pritom toho možno majú viac ako my. Dali mi toľko lásky, že som sa tu nikdy necítila smutná a sama. A nikdy som sa necítila ohrozená, ani keď som vybočila z turistických trás a ocitla sa sama medzi miestnymi robotníkmi. Práve naopak. Všetci ma zdravia so srdečným úsmevom a pýtajú sa ako sa mám. Toto miesto je rajom pre pokoj na duši. Vďaka tejto skúsenosti si ešte viac uvedomujem, aké zbytočné veci doma riešim a aké zbytočné veci si kupujem. Jediné šťastie, ktoré sa dá kúpiť je investícia do cestovania. A myslím, že to je naozaj jedinou vecou, ktorú by nám Kambodžania mohli závidieť. Ďakujem Kambodža ❤️ budem sa snažiť, aby som vďaka spomienkam na toto miesto, skúsenostiam a hodnotám, ktoré som tu nadobudla, bola raz dobrou mamou. 🌈 btw skúste si tipnúť v akej krajine strávim Nový Rok? 🙃

A post shared by Nina Skalíková | official (@ninaskalikova) on



Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
28
Poslať správu
Dievča z Modry, ktoré sa rozhodlo zistiť o živote niečo viac. A tak som sa vydala na 4-mesačnú cestu bez plánu a ciela do Ázie. Blogovať som začala preto, aby som sa po návrate vyhla otázke "no povedz ako bolo?". Na Slovensko sa vraciam v apríli. Možno :)

Chceš vedieť, keď Nina Skalikova pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.