Ninka na vandrovke: Z chatrče do villy
A o tomto je cestovanie. Nikdy neviete, čo vás na ceste stretne a kam vás hviezdy zavedú.
Je 31.decembera okolo 8.hodiny večer a práve som priletela na ostrov Phu Quoc. Namierila som si to do môjho hostelu, aby som sa dala dokopy. AJ ma síce pozval do jeho prenajatej villy, ale jednak sa chcem cítiť nezávislá a jednak je bezpečnejšie mať niečo svoje. Vychystala som sa a totálne nervózna a nadšená som sa vybrala na stretnutie s ním.
Stretli sme sa, objali sme sa a boli sme naozaj radi, že konečne vidíme jeden druhého. Bola som stále trochu, ani neviem či nervózna, ale jednoducho keď sa vám stane takáto zvláštna vec, neviete ako sa máte cítiť. Našťastie tam mal nachystaný gintonic, tak som ho mlaskla na povzbudenie.
Bola len hodina pred Novým Rokom, tak sme utekali na festival Epizode, kvôli ktorému tam boli ľudia z celého sveta. Mňa tam prepašoval s náramkom jeho bratranca. Pri odpočítavaní som si ani nestihla zrekapitulovať predošlý rok a poďakovať sa zaň, ako to vždy zvyknem, pretože sa všetko zbehlo veľmi rýchlo. A takmer hneď som odišla spať, pretože som bola unavená z cesty. Takýto bol môj Silvester.
Na druhý deň som prišla k nemu. Spýtal sa ma, či aj ja mám rada „room service“ priamo do postele. Ja som len ostala stáť ako obarená a pýtam sa „čo prosím?“. On sa zasmial a hovorí „no veď keď ti hotelová služba prinesie jedlo do postele“. Tak som sa zasmiala ja a hovorím, že najlepší hotel v ktorom som kedy bola mal tak 3 hviezdičky a postel si tam človek musel takmer prezliekať sám.
Podal mi teda menu, aby som si vybrala niečo na jedenie. A tak som si vybrala Caesar Salad. Toto bola vlastne reakcia mojej mamy, keď som jej povedala o mojom výlete. „Aspoň sa v tej Ázii konečne dobre naješ.“ Pretože ázijské jedlo je pre mňa ako za trest.
S chalanmi - AJ tam bol spolu s bratrancom a kamarátom, sme sa rýchlo spriatelili a cítila som sa pri nich, akoby sme boli rodina. Nazývali sme sa Snow White and Indian boys, pretože som im občas upratala, keď odohnali hotelovú službu v snahe dlhšie si pospať, a raz som im pripravila slaninku s vajíčkami.
Na AJ a jeho priateľoch sa mi páčilo, že by ste nikdy na nich nepovedali, že sú bohatí. Áno, aj tu sa zbúrali ďalšie moje predsudky. Bohužiaľ bohatí muži, ktorých som doteraz stretla, sa väčšinou správali ako machovia a mysleli si, že ma získajú pohľadom na ich drahé auto, alebo "náhodným" spomenutím hodnoty ich oblečenia. Za to Indovia boli neskutočne milí a srdeční. Nerozhadzujú peniaze na zbytočnosti, čačky mačky, ale na zážitky. AJ mal dokonca na sebe tričko z vietnamského trhu za pár centov. Precestoval celú Európu a spával v hosteloch, keď bol v mojom veku. Povedal, že bol vychovaný tak, aby sa naučil získať si všetko sám, a aby sa k čašníkovi správal rovnako úctivo ako ku klientovi, s ktorým je na obede. Toto isté mi raz povedala kamarátka Lucka (Lucy Pug): "Charakter človeka spoznáš podľa toho, ako sa správa k osobe, od ktorej nepotrebuje nič získať." - a odvtedy si to na ľuďoch všímam.
Zažila som s nimi niekoľko vtipných situácii.
Chalani si v jednom kuse objednávali "ice bucket", aby si do drinkov mohli pridávať ľad. Spýtali sa ma, ako sa povie "ice bucket" po slovensky.
"Čo ja viem? Kýbeľ s ľadom?! Ja som doteraz takúto vec videla len vo filmoch."
A veľa ďalších vecí som s nimi zažila po prvý raz. Prvýkrát som ochutnala homára, krevety, mušle, indické jedlo, prvýkrát som videla extázu, respektíve MDMA, ale nevyskúšala som ju. BTW jeden gram s ostrovnou prirážkou stál 200 dolárov. Ochutnala som len rajský plyn z balónov, ktoré predávali na každom rohu a bolo to neškodné. Ale dosť ma to uspalo, takže nič moc.
Prvýkrát som porušila mamine pravidlo "nikdy nesadaj za volant s človekom, ktorý pil" , po slovách "Neboj sa Nina, šoférujem dobre, keď som opitý" ale bolo to len po dvoch gin tonicoch, viac by som rozhodne neriskovala.
Prvýkrát som ochutnala nejaký drahý gin. Objednal mi ho AJ, aj keď som mu vravela, že mne je to naozaj jedno a na Slovensku som zvyknutá piť skôr lacnejší alkohol. Samozrejme mi ten gin až tak nechutil, rovnako ako morské jedlo, kedže môj československý jazýček je zvyknutý skôr na zemiaky, klobásky a cibulu. Tak som si potom objednala iný. Pýta sa ma aký. "Neviem. Ten, čo bol najlacnejší." Zasmial sa. A potom znovu, keď videl ako mi tento nový gin šmakoval.
Aj tak sa mi najviac páčilo, keď sme po všetkých týchto pre mňa nových a bláznivých veciach išli do miestneho pubu, ktorý som vybrala ja, a cítila som sa ako za letných večerov v Modre, keď vysedávam na kofole s kamarátmi.
Jednoducho to bol pre mňa úplne iný svet , aký som doteraz zažila. Občas som sa síce cítila ako v zlatej klietke, ale inak to boli to dva týždne plné zábavy, alkoholu a vynikajúceho jedla. Naozaj som sa cítila, ako na dovolenke s rodinou. S chalanmi sme si navzájom "vyznali lásku". Povedali mi, že sú príjemne prekvapení, aká som milá a priateľská. A ja som im povedala to isté. Pozvala som ich do Modry a oni mňa do Indie. Tak uvidíme :)
Nie je to úžasné, že sa vyberiete na pár mesiacov do sveta a za ten krátky čas objavíte toľko spriaznených duší?!
V ďalšom článku sa dozviete ako to pokračovalo s AJ , o lap dance, ktorý som dostala od tanečníčky v Bangkoku a ako som roztancovala ulicu na pesničky od Eminema.
Za všetky plavky z fotiek ďakujem Relleciga <3
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Nina Skalikova pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.