Sama v Berlíne deň 2. -prečo to tu milujem

Druhý deň v Berlíne som sa vydala pozrieť všetky typické pamiatky, ochutnať vegánske vietnamské jedlo a spoznať berlínsku kaviarenskú kultúru

Ráno som sa nachystala a vyrazila som na tour po berlínskych pamiatkach. Hneď ako som vyšla von som si uvedomila, že som si zabudla doma dáždnik a že keďže trochu prší nebude to najpríjemnejšie. No keďže nový som si kupovať nemienila, odhodlala som sa ísť bez neho.

Nastúpila som do metra a mojou prvou zastávkou bolo námestie Alexanderplatz. Popozerala som si a pofotila námestie a kvôli dažďu som sa rozhodla pozrieť do Primarku, napriek tomu, že sa obchodom s fast fashion snažím vyhýbať. Nakoniec som si predsa len jednu vec kúpila - čiapku, vďaka ktorej som nasledujúce dni nevyzerala ako zmoknuté kura :D Kúsok od námestia je známa Fernsehturm, ktorú som si tiež bola pozrieť a odfotiť a potom som sa autobusom presunula ďalej.

Ďalšou pamiatkou, ktorú som navštívila bola Bandenburská brána a kúsok od nej Pomník zavraždeným Židom Európy, ktorý som chcela vidieť odvtedy, čo som ho videla v mojom najobľúbenejšom seriáli Sense8.

Inak, možno vás zaujíma, ako sa mi cestuje takto samej, prečo to robím, či nie som opustená alebo či sa napríklad nebojím. V čase keď som bola v Berlíne som mala 20 rokov a už čo to precestované, takže som odvážne vyrazila :D Opustená som sa necítila, keďže rada trávim čas sama s hudbou v ušiach, chodím si kedy chcem, kam chcem, jem kde chcem, sedím v kaviarňach a nemusím sa nikomu prispôsobovať. Samozrejme s blízkymi som v kontakte a občas pri prechádzaní sa mestom v sluchátkach telefonujem. Takže takýto spôsob cestovania mi úplne vyhovuje, ale samozrejme rada cestujem aj s kamarátmi alebo rodinou.

Ale vráťme sa k môjmu druhému dňu v Berlíne. Po návšteve Pomníka zavraždeným Židom Európy som sa išla pozrieť do múzea zameraného na Berlínsky múr. Vstup bol zadarmo a prehliadka bola zakončená výhľadom z veže na zachované pozostatky múru. Výstava bola veľmi silná, najviac ma dojala fotka dvoch mamičiek, ktoré držali na rukách svoje deti, každá stála na jednej strane ostnatého drôtu a ich deti sa rukami načahovali k sebe.

Po múzeu som si ešte pozrela Budovu Ríšskeho snemu a zamieria som na obed do vegánskej vietnamskej reštaurácie SOY. Jedlo bolo výborné a reštaurácia veľmi pekná. Ako aj celkovo v Berlíne ma prekvapilo, že ceny neboli také vysoké, ako som očakávala. Jediné čo nebolo na tomto obede úplne najlepšie bolo, že som v tejto reštaurácii bola jediná, ktorá bola sama, tak som sa cítila trochu zvláštne.

Po obede bol môj posledný plán sadnúť si do kaviarne Haferkater a venovať sa trochu písaniu bakalárky. Lenže táto kaviareň bola úplne plná. Našťastie ďalšia z mojich vybraných kaviarní - Cafe Neue Liebe - bola len pár krokov odtiaľ, tak som zamierila tam. Dala som si jablkový koláč a chai latte a písala som. Kaviareň bola síce celkom malá, ale veľmi príjemná. Po káve som si už len kúpila večeru v obchode a vrátila sa na hostel.

Tak toto bol môj druhý deň v Berlíne, kedy som sa zamilovala do jeho pamiatok a veľkého výberu vegánskych reštaurácii a kaviarní.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
5
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Veronika Brezinová pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.