Sama v Berlíne deň 3. - berlínske umenie

V noci z predošlého dňa na tento som zažila zaujímavé prekvapenie. Chýbajúci spolubývajúci sa konečne objavil! Nebolo to zrovna krásne zoznámenie. Teda vlastne sme sa ani nezoznámili. Len prišiel keď som už spala a zobudil ma neskutočne hlasným chrápaním :D Chvíľu som nemohla zaspať, ale potom sa mi to nejako podarilo a vlastne som ho ani nevidela, keďže som z izby odišla skôr ako sa on zobudil.

Nasadila som si svoju novo kúpenú čiapku a vyrazila som do dažďa. Prvou zastávkou bola East Side Gallery, ktorá nie je takou typickou galériou. Sú to pozostatky Berlínskeho múra pokreslené moderným umením. Pokreslená časť múru je pomerne dlhá a prejsť ju celú sa rovná peknej prechádzke. Moja bola síce upršaná, ale mne sa takéto počasie k Berlínu strašne hodí, takže som si to veľmi užila. Najviac ľudí sa zastavovalo a fotilo pri múre s obrazom s názvom "Bozk", na ktorom sú bozkávajúci sa Brežnev a Honecker. Jediné čo bolo na tomto mieste zlé je, že ma nemal kto pri rôznych krásnych častiach tejto galérie odfotiť.

Ďalšou zastávkou nebola hneď galéria, ale bol to takzvaný Checkpoint Charlie, čo je najznámejší bývalý hraničný priechod v Berlíne. Odfotila som si ho a vrátila som sa naspäť do metra, smer ďalšia galéria.

Po ceste som natrafila na pobočku čínskej banky ICBC, ktorú som v Číne počas 4 mesiacov, ktoré som tam strávila, vídavala veľmi pravidelne. Prekvapilo ma to a ešte viac ma prekvapilo, keď pred ňou boli zaparkované zdieľacie bicykle Mobike, ktoré boli v Číne tiež na každom kroku. Zaspomínala som na Šanghaj a prišla som na miesto, kde sa mala nachádzať ďalšia galéria Daimler Contemporary. Chvíľu trvalo, kým som ju konečne našla, ale podarilo sa. Výstava nebola nič moc, tak som ju len preletela a pokračovala som ďalej. Mám odtiaľ len fotku z výťahu, aká zmoknutá som tam prišla :D

Galérie si vyberám zvyčajne podľa toho, že a) sú to galérie moderného umenia, b) sú zadarmo alebo majú dobrú cenu pre študentov, c) majú pekné fotky na instagrame. Ďalšou bola teda tiež free galéria KÖNIG GALERIE. V nej som sa hneď na začiatku potkla o jeden exponát, pani mi niečo povedala v nemčine a ja som napriek 8 rokom nemčiny na gympli nerozumela skoro nič, tak som len prikývla a išla ďalej :D Cítia som sa trocha trápne, ale potom už mi nikto nič nehovoril, takže to bolo fajn. Táto galéria bola o niečo lepšia ako Daimler, ale aj tak ma príliš neoslovila.

Prišiel čas na obed. Na tento deň som zvolila vegánsku reštauráciu MANA Food. Keď som tam prišla zistila som, že v nedeľu je celý deň brunch formou bufetu a že sa tam chodí len na rezerváciu. Smutne som vyšla von a hľadala som na Happycow kam najbližšie by som mohla ísť. Nič dobré som nenašla, tak som sa odhodlala vrátiť do MANY a opýtala som sa, či by som teda nemohla jesť aj bez rezervácie. Čašníčka ma usadila k veľkému stolu, za ktorým samozrejme sedeli partie ľudí a nikto tam nebol sám ako ja :D Nevadí, naložila som si jedlo a najedla som sa. Jedlo bolo neskutočne výborné, ale keď som išla zaplatiť som si uvedomila, že vlastne ani neviem, koľko to bude stáť. So zovretým žalúdkom som si vypýtala účet a čašníčka vyslovila sumu. Ja som samozrejme počula forty ninety-nine, čiže som si povedala, že aha tak teraz dva dni nejem :D Chválabohu to bolo "len" fourteen ninety-nine.

Po drahom obede som sa vybrala pracovať na bakalárke do kaviarne CAFE KRAFT, ktorá bola od MANY vzdialená pol hodinu S-bahnom. Kaviarne si vyberám podľa ich fotiek na instagrame a podľa toho, či majú rastlinné mlieko do kávy. Nikdy mi nevadí precestovať kvôli peknej kaviarni trebárs aj hodinu a pol. KRAFT je strašne krásna kaviareň, síce som si tam skoro nenašla miesto, ale nakoniec sa niečo uvoľnilo v druhej časti a ja som si vychutnala latte s ovseným mliekom pri práci na bakalárke.

Môj plán na zvyšok dňa bol už len vrátiť sa na hostel, ale spomenula som si ešte na jednu galériu, ktorú som chcela navštíviť. Ako zázrakom sa nachádzala zrovna pár krokov od môjho hostela, takže som sa tam zastavila po ceste. Bola to galéria URBAN NATION, ktorá je street art galériou. Zastaviť sa tam bolo výborné rozhodnutie a nakoniec to bola najkrajšia galéria, akú som v Berlíne navštívila. Dokonca aj zamestnanci boli na mňa veľmi milý a jeden pán mi aj ukázal taniere na strope, ktoré si nemám zabudnúť pozrieť. Povedali mi tam však, že fotky, ktoré tam odfotím sú len pre súkromné účely, takže ak chcete vidieť niečo z tejto galérie a nemáte práve možnosť tam ísť, nájdite si ich na instagrame alebo na googli :) Po tejto galérii už som sa len vrátila na hostel, najedla som sa išla som spať.

Tretí deň bol plný umenia a prechádzania sa upršanými ulicami. Berlín som si vďaka galériam obľúbila ešte viac.