Sila vôle - to nestačí ...

Veľmi veľa ľudí si myslí, že to je "iba" o silnej vôli. Vydržať nezobrať drogu, nesiahnuť po fľaške s alkoholom, nehrať automaty, netipovať....

Nestačí mať pevnú vôľu pri boji so závislosťou. Dovolím si tvrdiť, že ani pri iných bežných veciach, keď si povieme: budem držať diétu, zdravo sa stravovať, začnem viac cvičiť , viac behať, menej hodín tráviť v práci a naopak viac sa venovať rodine... To a ďalších kopec toľko – krát vyslovených neúspešných pokusov. Isto sú Vám dobre známe, mne určite...

Veľa ľudí si myslí, že to je o silnej vôli. Ja si to vôbec nemyslím ! Prečo ??

Pokúsim sa to vysvetliť a popísať na krátkej ukážke.

Predstavte si, že ste na lodi. Loď je zapnutá na automatické ovládanie (autopilot = život), jej smer nemôžeme zmeniť. Je jedno kde smeruje, dajme tomu že ideme stále na západ. My, však chceme ísť na sever. Predsa sa nebudeme podľa niekoho riadiť – nepôjdeme tým smerom, ktorým nechceme. Akú máme možnosť? Alebo možnosti?? Pod pojmom možnosť si predstavujem cestu. Uvediem tri, ktoré si myslím ...

Prvá, ktorú robíme je najčastejšie (myslíme si, že je správna) je tá, že pomocou sily, skúšame otočiť kormidlo na iný smer, dajme tomu na sever ako sme uvádzali predtým. Bolí to. Stojí to veľa síl. Musíme sa fyzicky namáhať, na určitý čas sa nám podarí zmeniť smer, ale nakoniec nás vždy autopilot premôže a ideme rovnakým smerom ako na začiatku.

Vôľa nezvíťazila. Nestačila.

Presne tak je to aj vždy s našimi diétami, cvičením, trávením času v práci , s rodinou a ostatnými sľubmi alebo predsavzatiami, ktoré zhoria. Často krát skôr ako začneme.

Opýtajte sa sami seba, koľko krát ste si už hovorili, že to zmeníte, koľko krát ste už sľúbili niekomu, že sa zmeníte ? Chceli ste vždy zmeniť niekoho iného, len seba nie...

Svedomie, čo sa týka autopilota nášho života nemáme nikto čisté. Ak hej, tak Vám gratulujem a ste na veľmi dobrej ceste.

Druhá cesta patrí tiež medzi obľúbené. Máme jeden smer lode, s ktorým sme spokojný nechceme, nemáme potrebu sa zmeniť, alebo zmeniť niečo v našom živote. Blúdime, nadávame, topíme sa. Sem tam sa tešíme zo života a iba ho preplávame na lodi, ktorá nás niekde odvezie. Skôr, či neskôr tá loď stroskotá ako titanic...

Existuje ešte jedna cesta. Niekto hovorí, že je ľahká – zároveň najlepšia. Ja som sa na ňu vydal a nemôžem povedať, že je ľahká. Pre mňa je ťažká, tvrdá, náročná a bolí.

Zatiaľ sa s ňou moc nedokážem stotožniť, no viem že po určitom čase ma čaká úplne niečo nové, niečo krásne - nepoznané. Som o tom presvedčený, inak by som sa nevydal touto cestou. Ako však zmeniť autopilota života pri tejto ceste?? Tu musím zmeniť autopilota pomocou svojich myšlienok, svojho myslenia. Zmena vždy začína v našej mysli, z toho vychádza čo cítime, a to sa premieta do toho, ako konáme. Čo je základ všetkého a z čoho vychádzame na tejto ceste je SPOZNAŤ SAMÉHO SEBA. Spoznať samého seba, vydržať sám so sebou na pustom ostrove, vydržať sám so sebou v miliónovom dave ľudí, kde Vám všetci vadia, chcete utiecť – no predsa vydržíte s úsmevom na tvári.

Nebojíte sa šľapnúť vedľa, keď sa tak stane vrátite sa po určitom čase späť - ešte silnejší. Nie ste v rebríčku na prvom mieste, ale je tam Vaša rodina, kamaráti a aj ľudia, ktorých nepoznáte ale vždy sa im snažíte pomôcť, za každých okolností. Práve oni sú zrkadlom Vášho šťastia. Nič nie je vyššie, hodnotnejšie vo Vašom rebríčku ako láska. Láska – čistá, nepoškvrnená, pravdivá. Taká, akú nám dal Boh.

Jedine tieto hodnoty ma zatiaľ držia na mojej ceste a chránia ma pred mojimi démonmi.

Ďakujem, že ma ochraňuješ Pane ...