Ninka na vandrovke: 5831 schodov ku hviezdam

A ku odtlačku nohy samotnéhu Budhu.

S Bajlom sme sa zaprisahali, že budeme každý deň cvičiť. Ja som celkovo cvičila 3x, Bajlo ani raz. Snáď sa môžeme nášmu telu aspoň ospravedlniť najväčším fyzickým výkonom našich životov. Zdolali sme horu Adam´s Peak! Vysokú 2,243m, na ktorej vrch sa dostanete vďaka 5831 schodom. Pri každom jednom som sa pýtala samej seba, na čo som sa to sakra dala. Ale bol to čarovný zážitok.

Na horu sa chodí za tmy, o druhej ráno, aby ste si na jej vrchole mohli vychutnať východ slnka. Niekedy som pri pohlade hore nevedela, či sa pozerám na hviezdy, alebo na lampy, ktoré osvetlovali schody. A Mesiac som si neraz pomýlila s vrcholom hory. V jednej chvíli, keď sa mi zatočila hlava a myslela som, že už naozaj odpadnem, som si rýdzo slovensky zanadávala. V tom som len začula „Ale čauteee, Slováci!“. Ako inak spoznať Slováka v cudzine.

Občas sme ostali poriadne zahanbení, pretože horu popri nás zdolávali aj pomaly storoční dôchodcovia s barlami. Alebo keď sme videli miestnych obchodníkov, ako na hlavách nesú ťažký náklad surovín a iných vecí, ktoré predávali v stánkoch popri schodoch. Doteraz nerozumiem ako je to možné. Mysleli sme si, že posledný stánok sme minuli pred prvými schodmi, ale tieto stánky pokračovali až popod posledných 100 schodov. Niekedy sme mali pocit, akoby sme neboli na budhistickej púti, ale na miestnej diskotéke, pretože zo stánkov vyhrávali miestne vypalovačky a osvetlovali ich farebné neóny.

Túru sme dali presne za 2 hodiny. Vďaka Bohu som mala na sebe legíny a mikinu, pretože pôvodne som chcela ísť len v šortkách a tielku (typická ja), a vďaka Bohu mal Bajlo so sebou deku, ktorú si požičal šlohol z hotela. Bez nej by sme tam jednoznačne zamrzli. Z pôvodných 28 stupňov, ktoré sme mali v doline, nám teplota na vrchole hory klesla na 10 stupňov. Navyše sme boli totálne mokrí. Tí lepšie pripravení putovníci boli zababušení ako Eskimáci.

Na východ slnka sme premrznutí čakali približne hodinu spoločne s desiatkami ďalších putovníkov. Pri prvých lúčoch všetci vytiahli mobily a začali fotiť to krásne prírodné divadlo. Ja samozrejme tiež, ale občas som sa na chvíľu zastavila, nadýchla sa atmosféry a s úsmevom na tvári si vychutnávala tento moment.

Po návrate z hory sme boli na nás naozaj hrdí, že my, padavky, sme to dali. Bajlo si počas raňajok na internete prezeral informácie o tejto túre a potom sa na mňa pozrel s vypleštenými očami. Skoro nás porazilo, keď sme zistili, že na samom vrchole, vo vnútri chrámu, by mala byť v kameni stopa nohy samotného Budhu, čo je vlastne dôvodom celej tejto túry. Tú sme ale nevideli, pretože pri chráme strašne fúkalo, tak sme čakali zababušení nižšie. Nezmohli sme sa ani na slovo, len sme si pozreli stopu na Google a pokračovali v jedení raňajok.

Cestou tam aj naspäť sme išli vlakom popri čajových plantážach. Bolo to len 80km, ale cesta trvala 2,5h. Na Srí Lanke všetko trvá dlho. Na jednu palacinku čakáte doslova trištvrte hodinu. Ale keď si odmyslíme našu netrpezlivosť, tak je Srí Lanka dokonalá na dovolenku.

Má všetko. Množstvo pamiatok a chrámov, nádherné pláže, podmorský život, môžete surfovať, môžete ísť pozorovať veľryby a domáci sú neskutočne priateľskí a srdeční ľudia. Mne osobne sa najviac páčilo vo vnútrozemí, v okolí hory Adam´s Peak. To miesto dýchalo naozajstnou Srí Lanskou atmosférou. Kopce boli plné čajových plantážii, pomedzi ktorými sa z času na čas vyskytla malá škola pre miestne deti v bielych rovnošatách, ktoré nám kývali a utekali za našim tuk tukom. Cestou v ňom som premýšľala, či som už niekedy vypila čaj z čajových lístkov, ktoré pozbierali ženy, ktoré sa na mňa spoza kríkov usmievali. Bolo to miesto, na ktorom by som rada strávila nejaký čas a zistila ako žijú jeho obyvatelia.

(skoro ako u nás na Slovensku :)

SIGIRIYA (ďalších 2200 schodov na inú horu)

(14.2.2019) Momentálne som na vandrovke už 67 dní. To, kam ma nohy zaviedli ďalej, sa dozviete v ďalšom článku. Alebo na Instagrame :D

PS: Tie krajšie fotky sú fotené na Canon, ostatné na mobil :)

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
13
Poslať správu
Dievča z Modry, ktoré sa rozhodlo zistiť o živote niečo viac. A tak som sa vydala na 4-mesačnú cestu bez plánu a ciela do Ázie. Blogovať som začala preto, aby som sa po návrate vyhla otázke "no povedz ako bolo?". Na Slovensko sa vraciam v apríli. Možno :)

Chceš vedieť, keď Nina Skalikova pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.