Prečo som #MENINISTA

O tom, prečo som meninista, prečo nebudem chodiť jesť na nábrežie Eurovei a prečo si myslím že Slovákom d*be na hlavu.

Hneď na začiatok musím sklamať všetkých proti feministických čitateľov, mužov, ktorý sa radi nechávajú obsluhovať svojimi polovičkami alebo nedajbože vlastnými matkami. Taktiež nepoteším ani konzervatívnych voličov, ktorý si myslia že reprodukčné práva žien by mali byť jurisdikciou štátu. Nie, nikde na svete by nemali muži rozhodovať o právach žien! 

Ak si sa v tomto našiel a už teraz sa mračíš na obrazovku, radšej v čítaní nepokračuj lebo zbytočne stratíš päť minút svojho života a tvoje slabé ego ťa donúti napísať trápny príspevok do diskusie, ktorý nikoho nezaujíma. 

A pre Vás ostatných... 

Meninista myslím ako pracovný názov, nie hnutie.

Po dlhšej dobe mimo Slovenska som sa rozhodol vybehnúť na obed do jednej z najväčších výkladných skríň v Bratislave. Z môjho pohľadu je nábrežie pred Euroveou dlhodobo vizitkou slovenskej “modernej” kultúry, trendov a inovácie v dizajne gastra. Po dnešnom obede mám však pocit že niekedy je príliš veľa inovácie akurát tak na škodu. 

Žijeme v spoločnosti kedy sú “trendom” emočne zúbožený, na seba zameraný, narcistický, bezkrký, umelo opálený vymetači kaviarní a barov, ktorých Gucci tričká sú tak tesné že by stačilo pár gramov jedla naviac a pravdepodobne by praskli. 

Pil C presene vystihol Bratislavsku spoločnosť keď spieva: "chlapci z mesta kde je každý vrabec páv"

Ak je toto vizitka moderného muža, niekde musela nastať chyba pretože to čo sa dnes prechádzalo po nábreží vyzeralo skôr ako paródia na metro sexualitu než Slovenský voliči nad štyridsať. 

“To si teda prehnal, nemôžeš súdiť ľudí podľa výzoru, veď ich nepoznáš?”

“No a čo? Za to že žijem v dobe politickej korektnosti a takej ochrane pocitov pri ktorej sa NATO môže akurát tak hanbiť, neostanem ticho keď sa pozerám na spoločnosť ktorá chráni a podporuje regres.”

Neviem kam zmizli ambície vyššie ako byť influencerom na instagrame a jazdiť v aute ktoré je naleštené tak isto ako hlava vodiča.

Mám mladšiu sestru a keď vidím jej kamarátov, rozmýšľam či sú hodnoty v spoločnosti v ktorej mladých chalanov zaujíma ako si odfarbia vlasy a aké tenisky a “hypebeasterske” oblečenie môžu “flexiť” na instagrame, nastavené správne. 

Nie je to tak dávno čo sa nás pýtala triedna učiteľka čím chceme byť keď vyrastieme.

Odpovede sa striedali no väčšinou vyhrávali astronauti, policajti, hasiči a smetiari. 

Som rád že som vyrástol v dobe kedy mať naozajstné povolanie bolo ešte “cool” a veľmi dúfam, že ak raz budem mať syna, jeho kariérne a životné ambície presiahnu vlastnú vizáž a pridávanie fotiek na internet. 

Keď tak rozmýšľam nad našou a asi aj každou inou triednou, myslím si že sa zabudli opýtať jednu veľmi dôležitú otázku. 

Ak máme vnútorný drive a aspoň kúsok zvedavosti, malo by nás zaujímať:

"Kto vlastne sme?"

Okrem iných rolí mi ako prvá, seba definujúca odpoveď napadne: “som muž”. 

Ale čo znamená byť mužom?

Myslím si že je jednoduchšie je najskôr zadefinovať čo pre mňa neznamená byť mužom:

-vedieť prepiť kamarátov - lebo čím som väčší alkoholik, tým som väčší…

-určovať si seba hodnotu drahým oblečením - lebo bunda za 600 Eur ma zohreje lepšie

-jazdiť na drahom aute - lebo mi tatko požičal 

-v posilke vytlačiť na benchpress-e viac ako ostatný “steroiďáci” - fuu bráško, lebo keď nemám v hlavinke, aspoň budem tlačiť 

-mať vždy pravdu a posledný argument - lebo som povedal a hotovo

-večer chytiť pod krk najbližšieho opilca, ktorý sa na mňa škaredo pozrie - lebo keby sa bijem za triezva, asi by mi to bolo trápne

-kontrolovať partnerku a robiť žiarlivostné scény lebo si sám neverím - lebo tak sa buduje zdravý rešpekt a aj si ma za to bude vážiť

-vedieť opraviť auto - lebo som stereotyp

-tráviť pred zrkadlom viac času ako väčšina žien – jejda božinku, lebo keby vyjdem z domu neupravený, čo by si o mne pomysleli (FYI taká mala rada do života ak si sa v tomto našiel: nikoho v meste nezaujímaš ani ty, ani tvoje vlasy, ani tvoje oblečenie)

-vedieť zbaliť každú tretiu - lebo aj ponožky treba často meniť

Tak čo teda znamená byť mužom?

Každý z nás si obraz o sebe buduje sám. Každý má inú cestu a možno niektorí muži ani nikdy nedospejú k introspekcií a radšej svoju hodnotu umelo vybudujú na princípoch egoizmu a arogancie.

Pre mňa “byť mužom“ znamená byť úprimný.

V prvom rade k sebe samému. Spoznať sa, chápať svoje správanie, pocity, dobré a zlé vlastnosti, reakcie a vedieť ich objektívne zhodnotiť. A aj keď je to niekedy ťažké a stojí to veľa námahy, jedine úprimnosť k sebe samému, sebareflexia a chuť na sebe pracovať zo mňa dokážu spraviť muža, ktorým chcem byť.

A po druhé, byť úprimný k ostatným. Aj toto je ťažké, hlavne v dobe kedy sa na seba falošne usmievame a bojíme sa vyjadriť svoj názor. Ale ver mi že autentický a úprimný muž, ktorý radšej povie čo si myslí aj keď to nie je to čo chcú druhí počuť je lepší než falošná padavka.

Čo znamená “byť mužom“ pre teba?

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
12
Poslať správu
Píšem čo chcem. Neber si to osobne. -Bratislava kid

Chceš vedieť, keď onlyluke pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.