"Vedi Napoli e poi muori " alebo "vidieť Neapol a zomrieť" . Pred stovkami rokov povedal Johann Wolfgang Goethe.
Týmto výrokom určite začal nie jeden článok o Neapole a ja si nemôžem pomôcť a začnem rovnako. Táto "otrepaná fráza" naozaj platí dodnes.
Naša cesta začala, keď som sa jedného dňa rozhodol prekvapiť svoju polovičku. V hre bolo viacero miest v Itálií. Keďže malo ísť o darček pod stromček, chcel som aby to bolo niečo výnimočné. Ak plánujete letieť tiež, tak je pre vás dôležité vedieť, že priamy let máte z Budapešti cez Ryanair a Wizzair .
Kúpil som teda letenky od spoločnosti Ryanair s jednou príručnou batožinou pre obidvoch za cenu 90,40 €. Tá jedna batožina sa mi zdal ako dobrý nápad pri kúpe, samozrejme pri balení to už tak nebolo (pri checkine som si dokúpil malý kufor do podpalubia za 14€/jedná cesta. Čo pri ceste späť bola však výhoda. Viete prečo? Napíšem neskôr). Pre pokoj v rodine tieto veci väčšinou rieši ona, no nakoľko malo ísť o prekvapenie, išiel som do toho tajne a sám. Aby ste ma pochopili správne, nepovažujem sa v tomto smere za menej cennú osobu. Skôr mi je viac vecí jedno a na základe toho som sa naučil komplikované situácie, ktoré kvôli tomu vzniknú, riešiť pohotovo v daný moment.
Do Budapešti sme zvolili cestu vlakom. Tu máte viacero možností. Ako prvé sme vylúčili auto. Išli sme na týždeň a nechceli sme nechávať auto na platenom parkovisku. Druhú možnosť sme zamietli autobus. Poslednú dobu nejako neverím autobusovej doprave. Dôvod bol samozrejme aj pohodlie a zápchy. Náš spoj bol IC Vlak v smere Praha - Brno - Bratislava - Budapešť, ktorý chodí každé dve hodiny . Obojsmerný lístok pre jednu osobu stál 17,50€. Nebol to povinne miestenkový spoj a lístok mal mesačnú platnosť, pre cestu tam a spať. Lístok sa nedá kúpiť online.
Odlet sme mali v štvrtok ráno o 6:30h a nakoľko do Budapešti má príchod prvý spoj z Bratislavy RegioJet o 6:30 na letisko, museli sme cestovať už o deň skôr. Áno, ja som kupoval letenky, po batožine už druhá udalosť na riešenie :). Ak to nechcete riešiť takto, tak Wizzair lieta v rozumnejšom čase. Cez booking.com sme si zabezpečili ubytovanie a v stredu o 14:15 sme vyrazili vlakom smer Budapešť (aspoň sme si stihli dať chutný paprikáš).
Ubytovanie sme mali na konečnej stanici metra M3 , kde bolo priamo obchodné centrum Köki Terminal. Odtiaľ nám išiel ráno aj na letisko autobus č. 200E (v trvaní 25 min).
Ubytovali sme sa v trojhviezdičkovom hoteli Sunshine. Za jednu noc sme spolu zaplatili 26,47€. Hotel má výbornú dostupnosť na letisko a aj do centra mesta. Ubytovanie bolo pekné, čisté a ako prekvapenie sme dostali na recepcii po príchode aj Welcome Drink. Príjemným prekvapením bol bezplatný wellness (fínska sauna a vírivka). Recepcia je nonstop, takže odchod ráno o 5:00 z hotela nebol problém. Recepčný nám ochotne na druhý deň ráno podaroval minerálku a mohli sme vyraziť.
Do Neapolu sme prileteli niečo po 8:00 (dĺžka letu cca 1h a 45min). Letisko pôsobilo chaoticky a chvíľku sme sa museli poobzerať, aby sme zistili ako sa dostaneme do centra mesta. MHD sme v okolí nikde nevedeli nájsť. Najlepší spôsob je nájsť zástavku spoločnosti Alibus. Autobus pre jednu osobu stojí 5€. My sme sa odviezli na hlavnú stanicu Garibaldi.
Sme tu. Ťaháme kufre po starej dlažbe v okolí stanice a nasávame atmosféru. Ťažko povedať aké sme mali očakávania. Sicilía bola špinavá a Sardínia bola krásna. Ja som konkrétne očakával taký nejaký mix. Prvé dojmy ma doslova prefackali. Áno bola tam špina, ktorú som očakával. Nečakal som však toľkú rôznorodosť a tak organizovaný chaos. Všadeprítomné malé obchody a stánky pripomínajúce náš výlet v NY. Hlavou mi prebehla otázka "Naozaj sme v Taliansku?". Čím viac sme kráčali smerom do vnútrozemia, tým viac mi behali po tele zimomriavky a ja som vedel, že sme naozaj tu. Drsné časti sa lámali Italskými uličkami a špina sa miešala s drahými butikmi. Vôňa mesta vo mne vzbudzovala nezabudnuteľné pocity. Vtedy som už vedel, toto je Neapol a ja ho budem milovať.
Vizuálny kontakt s naším výletom, si môžeš pozrieť vo Vlogu.
Tento blog bol venovaný informácia a faktom, ktoré nás sprevádzali na ceste do Neapolu. V druhej časti sa pozrieme na Neapolský život, čo sme navštívili a na čom sme si pochutnali.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Francesco_land pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.