V krajine, kde sa piesok lial a kde sa sypal vodopád...

... existuje nevšedný ostrov a ten, kto ho pozná i nepozná, má ho rád. Vitaj v divadelnom kráteri mrazivého Islandu.

Tvorený ohňom, tvarovaný ľadom. Teperíš sa tam, lebo si myslíš, že práve pri tvojej trojhodinovej plavbe loďou vyskočí päťmetrová veľryba alebo pri pohľade na sopku začne chrliť láva. Ach, prestaň byť naivný! Island nefunguje na lusknutie prsta. Ten ti síce s radosťou pripraví pozoruhodné predstavenie, ale musíš si na neho pekne počkať.

Farby Islandu v marci.

Pre jeho drsné chovanie a neústupčivý vietor sa chceš pri výstupe z lietadla otočiť a utekať do svojej vyhriatej postele. Potom si spomenieš, že v tvojom kufri je skrytá päťdesiatpercentná medicína. A zrazu je Island tou najčarovnejšou krajinou na svete. Hotová alchýmia!

V riekach panuje modrá mágia.

Bolo nás zo tucet. Skupinka náhodne zoskupených klientov – turistov, dvaja sympatickí, rozhľadení sprievodcovia z cestovnej kancelárie Alchemy Travel a jedna trúbka, ktorá tento zájazd šťastnou náhodou vyhrala. Hm, možno to až taká náhoda nebola. Celkom istotne si tento zájazd vymodlila na Cestovateľskom festivale v Bratislave, ktorý organizuje Občianske združenie Cestou Necestou. Festival ponúka možnosť zapojiť sa do prezentácií, zúčastniť sa cestovateľských prednášok, ochutnať pokrmy z exotickej kuchyne, participovať na tanečných workshopoch a šancu vyhrať poznávací zájazd v tombole.

Vytrúbili sme to do celého sveta!

Island je pomerne mladý ostrov pripomínajúci dospievajúceho adolescenta, ktorý sa chce búriť voči pravidlám, teší sa maličkostiam, ladne tancuje, falošne spieva a degustuje zakázané. Veselo si vietor vykrúca metrové ihličnany, ktoré sa nejakým spôsobom ešte udržali na kamenistej, lávou pokrytej pôde. Drvivá väčšina stromov sa použila na výrobu vikingských lodí a, žiaľ, vtedy si severskí dobyvatelia ešte neuvedomili, že obnova stromov v subarktickom oceánskom podnebí je nereálna. Následne vznikli takéto pusté planiny pozdĺž celého ostrova.

Chcem všetko. Teraz a hneď!

Budíček, drahé slnko. Čajka už zakikiríkala.

V rytme farieb.

Snežné noty.

Šťastný na ceste do neznáma.

Kedysi krutí bojovníci, dnes umelecké duše. Títo potomkovia Vikingov si teraz začali vykresľovať scénické obrazy po ich prostých obydliach. V Reykjavíku, najsevernejšom hlavnom meste sveta, doslova prekvitá pouličná scéna. Stačí zaliezť do ktorejkoľvek uličky a naskytne sa ti pohľad na krásne a extravagantné diela street artu.

Unavená dýchať sa na dno ponorím.

Divoká ako láva.

Za tieto maľby by určite od svojho starého otca, udatného Vikinga, pochvalu nedostali. Začo by ale pyšní boli, je najväčšia zbierka penisov na svete. Áno, v tomto malebnom mestečku sa nachádza múzeum s najväčším počtom exponátov pohlavných orgánov zo samčej živočíšnej ríše. Vysušené alebo naložené vo formaldehyde. Od veľryby až po škrečka.

Vráskavec a jeho dar.

Islandský národný hádzanársky tím venoval sadrové artefakty ich nástrojov do múzea.

Po zážitku vo falologickom múzeu sa presunieš na sever do mesta Akureyri - mesta plného lásky a srdiečkových semaforov. Je tam ukrytá spojitosť? Kto vie. Každopádne nepoznám šťastnejších šoférov áut, ktorí zastavujú na červenej. Srdcia sa na semaforoch objavili ako výsledok finančnej krízy v roku 2008, kedy vznikla potreba pozitívneho myslenia a kladenie dôrazu na to, čo je vlastne v tomto živote dôležité.

Pohoda, klídek, tabáček a láska.

Po tomto milom čine sa v meste objavujú ďalšie rôzne dekorácie v tvare srdca. A ani autá nechcú zaostávať. (Na obrázku je aj Denis, harmonická spolubývajúca a spolupripíjajúca si. Každé ráno sme sa poďakovali izbietke za útulný spánok, štrngli si a začali pekný islandský deň. Ozaj, to ona bola iniciátorom návštevy múzea penisov).

Island je plný kontrastov. Človek tu denne bojuje o prežitie s prírodnými podmienkami a na strane druhej si praje, aby mohol v tejto krajine zomrieť. No povedz, kde ťa na Slovensku privezie luxusná limuzína na vlastnú poslednú rozlúčku?

A po obrade si tvoja rodina a známi môžu užiť prekrásny pohľad na mohutnú stavbu kostola Hallgrímskirkja.

Kostol pripomína raketu, no bol navrhnutý Guðjónom Samúelssonom, aby vyzeral ako vybuchujúca sopka. Šesťhranné piliere pripomínajú čadičové stĺpy, ktoré vznikajú pri tuhnutí lávy.

Ozajstné čadičové stĺpy sa tu týčia na viacerých miestach. Snáď najznámejšie z nich môžeš nájsť v objatí vodopádu Svartifoss. Práve jeho scenéria inšpirovala architektúru už spomínaného kostola Hallgrímskirkja.

Sledovať vodu padajúcu cez čierny čadič do snehom vyhĺbeného bazéna je upokojujúce.

Pláž Reynisfjara rozprestierajúca sa na južnom pobreží krajiny pri rybárskej dedinke Vík je jedna z najnavštevovanejších a najtypickejších čiernych pláží na svete. Atlantický oceán bičuje pobrežie a jeho nevyspytateľné vlny sa prikradnú až k obrovským čadičovým komínom. Pri návšteve pláže okamžite zbadáš skalnaté útvary vystŕkajúce z vody. A tak ako každé miesto na Islande je opradené legendou, aj tieto kamene majú svoj príbeh. Jedna z mnohých povier hovorí, že veľké čadičové stĺpy boli tiež raz trolmi, ktorí sa snažili vytiahnuť lode z oceánu na breh. Avšak títo trolovia boli zoslabnutí a v noci vyšli na vodu príliš neskoro. Na obzore vytrysklo slnko lúče a mužíci v oceáne skameneli.

Voda sa chce dotýkať brehu, no búrlivý vietor ju ženie opačne. Čajky sú zmätené a skamenení trolovia chrápu v útrobách oceána.

Či už veríš v trolov, elfov alebo na iné bytosti, vedz, že v každej legende je štipka pravdy. A my sme objavili aj ich príbytky. Malé drevené chatrče izolované machom a trávou sú pritúlené k horám, tie ich v závetrí chránia.

Skús nazrieť dovnútra - snáď sa jeden z nich objaví.

Krajina je známa svojím prírodným teátrom. Je tak unikátna, že ešte aj jej unikátnosť je jedinečná. Počas hodinovej jazdy autom k vodopádu Skógafoss ukázal dážď, sneh a vietor svoju silu. Po výstupe z auta sa na pravej strane predieralo slnko, odohnalo mračná a dovolilo nám pristúpiť bližšie k padajúcej vode. Chladné kvapky osviežujú tváre a dúha nám venuje pozornosť. Samý gýč.

Neboj sa, drahá dúha, dlho svietiť nebudeš. Z ľavej strany prichádza búrka.

Cestami-necestami krajina ohňa a ľadu mení svoj charakter. Je tak premenlivá a intenzívna, že ti z každej strany padne do oka. Alebo oslepí pohľadom na slnkom zaliate azúrovomodré ľadovce.

Vatnajökull pokrýva približne 8% povrchu krajiny. Vzduchové bubliny sú z ľadovca časom vytláčané, ľadovcové kryštály pohlcujú červenú a modrú farbu a rozptyľujú iba farbu modrú.

Topiace sa diamanty...

Kiežby ste tu ostali navždy.

Meditácia je jednou z činností, ktorú si na tomto mieste dokážeš zdokonaliť. Kraj ti na to ponúka nie len šíre priestranstvá a plochy, ale aj malé útle kostolíky, kde naberieš energiu. Zrazu sa ocitneš na mieste, kde sa stretáva islandský vzduch s vôňou ihličnanov priamo z Podpoľania. Slovenský drevený kostolík je v dedinke Reydarfjördur unikátom. Posvätený 17. júna 2017. Presne pred 73 rokmi sa stal Island nezávislým štátom.

Kresťanstvo na Islande bolo prijaté okolo roku 1000.

Goðafoss - Vodopád bohov. Do týchto vôd boli vrhnuté všetky obrazy pohanských bohov - tak sa podľa legendy spečatila kresťanská viera.

Keďže nájsť si komfort v prírode kvôli vetru a mokrému povrchu nie je až také ľahké, miestni obyvatelia sa snažia zútulniť si svoje obydlia aj tým, že na parapetné dosky vykladajú minimalistické predmety, ktoré pohladia oko návštevníka. Veľakrát sme sa pri týchto domácich galériách zastavili. Ako býva zvykom v iných škandinávskych krajinách, ľudia necítia potrebu zatvárať seba medzi stenami a žalúziami, tak aj každé islandské obydlie ponúka možnosť nazrieť rodinám do ich domčekov. Stane sa, že popri tvojej zvedavosti budeš svedkom inscenácie rodinnej večere - vtedy domácim s úctou zakývaj. Tvoj milý akt ocenia, odkývajú, všetci sa pousmejete a pokračuješ ďalej. Veľmi milé a elegantné.

Hijó, hijó na koníku, na koni do Reykjavíku! Jednoduchosť a minimalizmus.

V jednoduchosti je krása. Skús sa preto dotýkať mäkučkých machových porastov, ochutnávaj sneh, započúvaj sa do tryskajúcej vody. Nesnaž sa bojovať so severským víchrom, práve naopak - prijmi jeho silu. Keď bude k tebe priklonená šťastná hviezda, zazrieš aj polárnu žiaru, ktorá bude tancovať a vlniť sa len pre teba. Pripi si na to! Veď na Islande regeneruješ dušu a po príchode domov pečeň. Je len na tebe, či sa do tejto zeme zamiluješ alebo zamiluješ ešte viac. Ten Island je naozaj na nezaplatenie...

Včielka nezbedná.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
12
Poslať správu
Som živel, človek, ktorý neposedí na mieste a hľadá nové zážitky. Zo zahraničia najradšej. Mojím poslaním sa stala 6 mesačná dobrovoľnícka cesta do Indonézie. Vyštudovaná manažérka na Slovensku nechcela o škole počuť a do mesiaca bola naspäť v triede. :)

Chceš vedieť, keď dominika.kislikova pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.