Niečo je inak
V živote sa dejú veci ktoré ovplyvňujú naše myslenie a naše správanie. Momenty kedy si uvedomíme že hodnoty a statusy majú úplne inú pozíciu na poličke nášho života než sme si do daného momentu dokázali uvedomiť.
Takto by som začal keby som bol pedagóg. Avšak nie som.
Dve veci
Kotrmelec a čas na odchod.
To je to čo mi posledné dni behá hlavou. Teda, aby to tam behalo to nie, toľko miesta tam zasa nie je a práve si uvedomujem že tie veci sú tri. Začneme od konca? Tretia sa dá definovať percentami. Veď vy viete.
Druhá
Zas a znova. Nie prvý a snáď nie posledný krát sa plánujem odlúčiť od spoločnosti, od každodennej rutiny ktorá v mojom živote nebola nikdy dlhodobou rutinou pretože to ja teda naozaj dlhodobo nezvládam. Sranda je že keď triezveješ tak to začína bolieť, keď pokračuješ tak to bolí až inokedy, odsunieš to. neuvereteľné ako sa to prelína.
Idem preč a teším sa. Tiež sa teším že to môžem napísať počítaču a ten na to aktuálne nemusí riešiť a asi zatiaľ ani nevie reagovať a teda je mu úplne jedno že to nemá zmysel ktorý siaha do hlbín vedomia. Občas stačí byť plytký. Hlavne k tebe.
Zvrat
Teším sa na samotu, na čas ktorý budem venovať mne, samému sebe mne, to je rozumne využitý priestor. Hlavne keď si rozumiete. Ako, sami so sebou.
Krátko a stručne, vecne či bočne, hlbšie a ďalekosiahlejšie no rozmanitejšie a strácavejšie. Ak také slovo existuje.
Dva
Kotrmelec
Ďakujem všetkým tým ktorí zastavili aby sa uistili. Ďakujem všetkým tým ktorí zavolali a napísali. Tým ktorý sa opýtali a zaujímali sa. Auto je len plech, ty si viac. Pravdepodobne. Teda, vravia to. Ja som si to nikdy nejak viac neuvedomoval a to to na tej ceste vyzeralo vskutku všakovako, všelijako, blízko takým veciam ku ktorým blízko rozhodne mať nechceš. A predsa. Podarilo sa bližšie. podarilo sa presne a konkrétne. Mement uvedomenia je najhodnotnejší v ľudskom živote. Moment s o je tiež fajn.
Je jedno čo si uvedomíš. Je fuk na čo prídeš ak si z toho niečo vezmeš a posunieš tým svoje vedomie o úroveň vyššie. Alebo o dve. Alebo o trinásť.
Praskanie skla je desivý zvuk. Desivý no fascinujúci a fascinujúcejší je už len moment kedy sa spomalí čas a ty vnímaš čo sa okolo teba deje. Kedy je tvoj telo späté so situáciou no v rovnaký moment ho odovzdávaš. Je to veľa? Je to málo? Je to všetko a je to nič. Je to sranda a je to smutné. Je to zmyselné a predsa to nedáva zmysel a to zmyselné nutne zmysel mať nemusí.
Skrat
Percentá
Again
Najradšej mám ten pocit ktorým vnímam po každej takejto skúsenosti omnoho viac vecí, pocitov a možností či ich vyhodnocovaní, realizovaní a sledovaní ako to funguje. Učíme sa. Vždy budeme.
Podľa mňa nebude nikdy dokonalé či dokonalé. Veci sú, ide o vnímanie. A ak to cítiš, ak to vieš rozpoznať a zaradiť, ak s tým vieš pracovať tak to je to čo ťa posúva tam kam chceš ísť. Alebo nechceš. Občas ťa to stiahne do inej uličky no tá je práve tá ktorou ísť máš. Ukáž sa . ukáž čo vieš.
Buď dobrý.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Ján Štiblár pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.