Odkaz pre neprítomného otca

Od detstva som premýšľala, čo by som povedala môjmu otcovi, keď ho stretnem. Rokmi sa moje monológy menili, ale podstata vždy ostala tá istá.

Pre ozrejmenie situácie: Som slobodná matka, moja mama je slobodná matka, starká sa rozviedla, keď bola mama ešte batoľa. V mojom aj maminom prípade je vzťah k otcovi žiadny, alebo teda negatívny.

Počas fajčiarskej pauzy som dnes narazila na fajsbooku na výzvu niektorej z rozhlasových staníc v znení: Dnes je deň otcov, odkážte niečo tomu svojmu. Bežne tieto veci nekomentujem, ale nedalo mi. Pár sekúnd som rozmýšľala, akú najvhodnejšiu ironickú hlášku tam napíšem, ale nič iné ako prehnane vulgárne ma nenapadlo. Nedávno som si veľmi obľúbila gify miesto komentov, tak som našla jeden veľmi trefný. Pridávam link k nahliadnutiu: https://giphy.com/gifs/youngertv-tv-land-tvland-l4FGxM9F7xxvTzSAU

Prečítala som si komenty aj iných ľudí a prišla som na to, že nielen môj otec stojí za hovno. Pod gifmi podobného charakteru (ako ten môj), pod veľmi vulgárnymi, či menej vulgárnymi komentármi, prípadne aj nepeknými životnými príbehmi som našla pohŕdavé komentáre od ľudí, čo nevedia, čo to je mať zlého, alebo neprítomného otca. Nie všetkých z nás učil otec bicyklovať, varil kakavko, bral na zmrzlinu či držal za ruku v ťažkých situáciách. Nie každý otec je otec. Otec by mal byť titul,ktorý si muž zaslúži. Už v rodnom liste máte kolónku otec, dokonca v pôrodnici, kým sa narodíte sa pýtajú na otca. Bolo by vhodné túto kolónku premenovať na: biologický rodič mužského pohlavia alebo sploditeľ, lebo máloktorý z tých mužov si zaslúži pomenovanie otec.

Napriek tomu, že už nežijeme v 18. storočí pozerajú na slobodné matky cez prsty. Pozerajú na nás ako na problém, každý si myslí, že my sme zlyhali, že žena urobila chybu a preto je sama. Len málo ľudí prizná kde je naozaj chyba. Nehovorím, že my sme sväté a áno, aj my sme veľa spôsobili a urobili chyby, ale stále sme napriek osamelosti matkami a je už na nás či dobrými, alebo nie. Ale za to uznanie nedostaneme, len výčitky a blbé pripomienky za to, že sme slobodnými matkami. Kde je otec? Opýta sa každý, ale takmer nikto nepočká na odpoveď a myslí si svoje.

A čo teda chcem odkázať môjmu otcovi? Milý sploditeľ, ďakujem ti za genetický materiál, ktorý si dobrovoľne poskytol, aby som mohla byť počatá, napriek tomu, že si bol v tej dobe ženatý . Keď som bola malá, pýtala som sa mami, kde mám otca, lebo skoro všetci ho mali. Nikdy som sa nedozvedela odpoveď, lebo to bolo pre mamu bolestivé a nechcela som jej pridávať na starostiach. Matne si pamätám na plačúcu mamu po návrate zo súdu, keď žiadala o výživné a žiadne nedostala (namiesto toho jej pani sudkyňa povedala, že ešte ona by mala platiť tebe, lebo má lepšiu prácu- akoby to bola jej chyba, že aj ako chlap si na hovno). Takže ti ešte ďakujem za to, že som nikdy od teba nedostala ani cent a mama mala čo robiť, aby to zvládla. Deti sa mi smiali a ukazovali na mňa prstom, že nemám otca- holt riziko bývania v malom meste, kde je všetko iné automaticky zlé. Nepoďakujem ti za to, akým človekom som stala, pretože na tom má zásluhu len mama. Je od teba pekné, že si staral len o jedno dieťa a dokonca si jej venoval aj svoj byt- zaujímavý meter veru, jednej všetko a druhej nič. Dobre si ju vychoval, tvári sa, že nevie kto som, aj keď vidí moje meno na občianskom, ktorý sama vyrobila (robí na dokladoch na polícii). Skvelé je, že ti aj možno oznámila, že máš ďalšieho vnuka, možno ti aj ukázala fotku. Dúfam, že tieto slová sa k tebe dostanú a raz, keď ťa stretnem, tak sa budeš aspoň cítiť previnilo, ak vôbec máš nejaké svedomie. Dnes viem, že to, že nemám otca nie je moja vina. Je to všetko tvoja chyba. Môžeš argumentovať, že moja mama je taká a onaká, ale to nie je dôvod kompletne zamiesť zo života jedno dieťa. Snáď sa za seba hanbíš. Ešte ti ďakujem za to, že si môj vzor- vzor na to, ako NEVYCHOVAŤ môjho syna. Chcela by som ti toho povedať ešte oveľa viac, ale rozhodla som sa, že nebudem kričať,ani plakať, len ti so zdvihnutým obočím ukážem vztýčený prostredník a pošlem ťa tam, kam patríš. Môžeš byť rád, že ti nenapľujem medzi oči, lebo len to si ako otec zaslúžiš. Neboj sa, nehodlám ti odpustiť a ani zabudnúť na to čo si pre mňa (ne)urobil. A neskúšaj obviňovať moju mamu , nech bola situácia medzi vami akákoľvek, ona sa o mňa postarala, zatiaľ čo ty si vysedával na rybách a tváril sa, že neexistujeme.

Dnes majú sviatok otcovia, ale len tí, čo si to pomenovanie zaslúžia.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
3
Poslať správu
Mám takmer 32 rokov a som matka- slobodná matka a celý môj život sa už vyše troch rokov krúti okolo môjho syna. Nie som feministka ajkeď pochopím, keď to tak často vyzerá. Vystihuje ma výrok: srdce mám dobré, ale za hubu neručím. Som príšerný cynik Som vznetlivá ako ohňostroj (rýchlo vybuchnem, narobím vizuálny aj akustický efekt ale po tom už po mne ostane len smrad) Rada si robím srandu hlavne zo seba a v podstate je mi jedno čo si o mne ľudia myslia. Venujem sa šitiu (nielen) detského oblečenia Mám rada zvieratá (nie ľudí čo sa chovajú oko zvieratá) Milujem zátvorky, pomlčky a tri bodky

Chceš vedieť, keď Jarka Kulichová pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.