Rodinu si proste nevyberieš...

Ospravedlňujem sa ak budem vulgárna, bežne vulgarizmy v hovorovej reči nepoužívam, ale dnes mi proste inak nedá. Viem, že tieto moje výlevy bývajú také trpkosladké, sama v tom vidím tú iróniu, ale čierny humor, sebakritika, alebo do neba volajúci sarkazmus sú proste súčasťou môjho života ako hemoroidy.

Už dávno som prišla na to, že bezduchá fyzická aktivita typu rylovanie, hrabanie, trhanie buriny či kosenie (áno prosím, to všetko bežne robím) ma núti príliš premýšľať. Keď vykonávam chlebodarnú činnosť, tak rozmýšľam nad ňou, prípadne nad niečím nekomplikovaným, ale táto fyzická robota mi dáva teda zabrať (nielen fyzicky) a tým, že bývame v dome, tak mám veru času na rozmýšľanie.

Trhala som burinu na príjazdovke, už to tam začalo vyzerať ako na lúke, burina po kolená, ale čakala som kým poprší a niekto ma kvalitne naserie a budem mať príležitosť to urobiť. Dlho som nemusela čakať, konečne popršalo a ako to u nás býva takmer každý deň, tak ma niekto nasral a slušne.

Ten, kto aspoň raz v živote stretol moju sestru a má oči a uši vie, čo je zač. Ten kto nie, tak skúsim v skratke, ak sa dá. Moja sestra je komplikovaná (veľmi slušne povedané). Sú proste veci, s ktorými nepohnete- ako je jej diagnóza a potom sú také, ako najsprostejšia povaha s akou ste sa kedy stretli. Ak si niekto myslíte, že ja mám jebnutú povahu, tak ste ešte nestretli ju. Ona je proste veľký balík problémov, ktoré rada chŕli okolo seba. Okrem psychiatrickej diagnózy vďaka ktorej je invalid (áno aj to sa dá), je aj bývala feťáčka a k tomu bezcharakterné lenivé hovädo. Už máte obraz??? Nie nepreháňam, dokonca nadľahčujem. Je herečka a niekto menej vnímavý, sprostý, či ľahko ovplyvniteľný si ani nevšimne, že je s ňou niečo zle. Väčšina ľudí sa ale slušne,alebo aj menej slušne opýta čo s ňou je.

Teraz si predstavte, že táto osoba je tehotná. Úplne super že? Keď sa jej snažíte vysvetliť, že to alebo hento dieťaťu škodí, tak reakcia je: "to nie je pravda" , alebo moje obľúbené: "aj tá a hentá robila to a hento a dieťaťu nič nie je". Teraz si poviete, že takýto ľudia by nemali mať deti. To si povedalo, alebo teda aj mne veľa ľudí. Ja to všetko viem, ale to dieťa, ktoré čaká to nevie. A čo nám dáva právo rozhodovať o tom, kto má a nemá mať deti? Ale nie o tom som chcela....

"Vďaka" všetkým týmto fantastickým veciam na ňu musíte stále dávať pozor, teraz neohrozuje len seba, (mňa a mamu- že nám už z nej úplne jebne) ale aj dieťa. Na (ne)šťastie tým, že už je viac obmedzená- brucho rastie a ona nevládze, ju ale mám stále doma na krku. A nielen ju, ale aj jej drahého priateľa. Mladý pán (13 ročný vekový rozdiel je medzi nimi,ak nie viac) prestal chodiť do práce. Najprv sme si mysleli, že aby na ňu dozeral (nebudem klamať- radšej on ako ja), ale časom sme prišli na to, že je lenivý ako voš a k tomu falošný. Pred nami sa bude tváriť ako svätúšik a dávať nám za pravdu, ale za chrbtom...Okrem toho mu ani nie je trápne, že je tu takmer nonstop a s ničím nepomôže a samozrejme ani neprispeje. Po novom sa tento človek rozhodol, že sa bude u mojej kamarátky sťažovať, čo všetko mu u nás vadí. Samozrejme najväčší artikel som ja, lebo však prečo by som si neotvorila za každým hubu, keď mi niečo vadí a mne samozrejme toho vadí veľa. Pokračoval ďalšími pičovinami, ktoré rozpisovať nebudem, ale čo ma najviac nasralo je to, že mladý pán by rád rozhodoval o tom, ako to u nás bude a ako máme hospodáriť s peniazmi (ktoré dostáva moja sestra, zarobím ja, alebo mama)....nádych výdych vážení (tu by ani hodina dýchania do papierového sáčka nepomohla)....

Teraz mi kurva povedzte, kde má jeho zmýšľanie logiku? Nepracuje a teda neprispieva, no napriek tomu je tu nonstop, stravuje sa tu, páli plyn a elektriku, míňa vodu, ale nie, nie je mu absolútne trápne, že chce o niečom rozhodovať. Teraz si poviete, že prečo sme ho nevyhodili, odpoveď je veľmi jednoduchá. Neviete si ani predstaviť ten cirkus, čo by nastal.

Tak prečo neodídem ja? Úprimne,už veľa krát som tú možnosť zvažovala, ani nie tak kvôli sebe, ako kvôli môjmu dieťaťu, ale nemôžem. To, že finančne by to bolo o držku je jedna vec (to by som nejak zvládla), ale nemôžem tu nechať mamu. Moja mama je dobrák, presne ten typ dobráka, čo ľudia zneužívajú. Nemôžem ako matka od nej chcieť, aby si vybrala dieťa s ktorým bude a tak všetci trpíme spolu.

Viem, že máte kopec otázok prečo sme neurobili to, či ono. Nemáte ani poňatia, čím sme si prešli, čo všetko sme skúsili a obetovali, veľa možností ale nie je, tento štát a jeho systém má obrovské medzery a nech sa snažíš ako chceš, vyhovieť sa nedá každému.

Sú dni, keď proste nemám náladu ani vstať z postele a mám pocit, že všetko je nefér, že viac na hovno to už proste byť nemôže (omyl- vždy sa všetko môže dosrať ešte viac), ale stačí mi jeden pohľad na moje dieťa a potom mám dôvod vstať. Presne to mi dáva nádej, že aj moja sestra si pri pohľade na vlastné dieťa uvedomí, že život nie je len o cigaretách, drogách, handrách a flákaní. Títo malí ľudia dávajú životu zmysel. Po všetkých tých rokoch trápenia dúfam, že práve toto bude moment, keď zahodí za hlavu všetky sračky a nájde sever.

A keď nie, tak sme tu my a my sa o svojich staráme....