Opera z koncentrančného tábora

Každý umelec potrebuje pre svoju tvorbu niekoľko podmienok. Okrem prvotného impulzu na prácu, alebo múzy potrebuje taktiež vytvoriť podmienky na svoju prácu. Niekto rád pracuje pod stresom, niekto naopak potrebuje pokoj a komfort. Zaručene sa však zhodneme, že každý umelec na svoju prácu potrebuje slobodu. Táto výsada však nebola dopriata umelcom v totalitnom režime a už vôbec nie počas druhej svetovej vojny.

Určite je veľmi zaujímavý príbeh českého hudobného skladateľa, Rudolfa Karla o ktorom sa bohužiaľ hovorí len veľmi málo. Rudolf Karel bol hudobným skladateľom a dirigentom, ktorý vo svojom živote naozaj nemal na ružiach ustlané. Počas vypuknutia 1. svetovej vojny sa nachádzal v Rusku, kde ho obvinili zo špionáže a bol odsúdený. Z ruského väzenia sa mu však podarilo utiecť, a Karel sa rozhodol bojovať proti neprávostiam vojny nielen umením. Angažoval sa v legionárskych spolkoch, pomáhal pri zásobovaní vojakov na fronte či pri regrutácií. Neskôr dokonca sám vstúpil do légií a okrem vycvičeného bojovníka sa z neho stal dirigent legionárskeho orchestra.

Domov do novovzniknutého Československa sa vrátil až v roku 1920 spolu s ruskými legionármi. Po návrate sa uplatnil ako profesor kompozície na Pražskom konzervatóriu. Netrvalo však dlho a začala ďalšia veľká vojna v ktorej sa angažoval rovnako ako v 1. svetovej vojne. Ako bývalý legionár sa zaradil do protifašistického odboja a stal sa jeho výraznou osobnosťou. Podarilo sa mu niekoľko mladých študentov zachrániť pred takmer istou smrťou v koncentračných táboroch tým, že ich poslal na lesné práce do Nového Jáchymova.

Seba však zachrániť nedokázal a 19. marca 1943 bol uväznený najprv na Pankráci a neskôr v Terezíne. V pakráckej väznici bol mučený, no mená svojich spolupracovníkov i napriek trýznivej bolesti neprezradil. Ani vo väzení sa nevzdal svojej najväčšej vášne, hudby. Potajomky komponoval svoju hudbu naďalej, a na útržkoch toaletného papiera fragmenty skomponovaných diel posielal svojim žiakom po českom dozorcovi, s ktorým sa poznal z minulosti. Vo väzení skomponoval diela ako Pankrácky valčík, Pankrácka polka, Pieseň slobody či jeho najznámejšiu operu Tri vlasy deda Vševeda.

Operu komponoval na námety známej Erbenovej rozprávky, podľa vlastného libreta. Dielo opisuje príbeh nešťastného chlapca, ktorý putuje svetom no vďaka pomoci dobrých ľudí ho všetky tragické udalosti sveta obchádzajú. V diele nepriamo kritizuje spoločnosť, odsudzuje hrôzy vojny, no i napriek tomu opera končí šťastne. Bohužiaľ život Rudolfa Karla skončil tragicky v koncentračnom tábore Terezín 6. marca 1945, kde ho ako nepotrebného väzňa nechali v noci umrznúť. Zomrel vo veku nedožitých 65 rokov.

Po vojne jeho žiak a blízky priateľ Zbyněk Vostřák zkompletizoval operu ktorú i sám zinštrumentoval a pri premiére v roku 1948 v Národním divadle i dirigoval. V tom istom roku bolo toto výnimočné dielo rozhlasom prenesené do celého sveta ako memento na výnimočného hrdinu a skladateľa.

Na počesť skladateľa Rudolfa Karla skomponoval súčasný slovenský skladateľ Juraj Filas kantátu s názvom Múdrosť deda Vševeda. Pri komponovaní diela využil citácie z Karlovej opery ale i fragmenty z Danteho Pekla, ktoré pomáhajú autenticky vykresliť posledné dni Rudolfa Karla. Kantáta mala premiéru v roku 2015 v USA.