Spomienky na Južnú Ameriku - 6 - Machu Picchu

23.04.2016 - 24.04.2016 Aguas Calientes

Zobudili sme sa do krásneho slnečného dňa v asi najkrajšom ubytovaní v Peru vôbec. Romantické Aguas Calientes bolo už plné ľudí a života. Namiesto ranného budíčka o 4:30, ako odporúčali všetci sprievodcovia sme na pánov spali do pol desiatej. Po raňajkách a káve (poznali dokonca espresso!!) sme sa vybrali smerom k vstupnej bráne k Machu Picchu.

Míňali sme pristavené autobusy, ktoré húfne brali turistov za 20 dollárov až úplne hore k samotnej dedinke. Prísť ku Machu Picchu a po tom všetkom sa nechať na dôchodcu vyviesť hore mi pripadalo neprijateľné. Matej mal trochu iný názor, nakoniec však protesty vzdal a pustili sme sa po starej inkskej ceste - 895 schodov a výškový rozdiel 39O metrov.

Po vydýchaní sme si zaplatili sprievodkyňu Máriu, aby nám ukázala celé Machu Picchu. Okrem vtedajšej politickej situácii sme sa dozvedeli aj o kečuáncoch a i ch kultúre, meteorológii, systéme pestovania a odvádzania dažďových vôd ako aj náboženstve a spôsobe života.

Machu Picchu bolo rozprávkové. Človek ostal v nemom úžase a načerpával energiu tohto miesta. Už pri výstupe nahor sme stretávali plno ľudí, ktorí tu vyšli ráno (budíček 4:3o) a ponáhľali sa aby stihli posledný vlak o 15:00. Machu Picchu nás privítalo takmer prázdne, zaliate iba slnkom.

Spoločnosť nám tu robili najmä lamy, ktoré tu patria medzi stálych obyvateľov.

Strávili sme tu zvyšok dňa až do 16:00 kedy sa park zatvára. Takmer každý väčší kameň tu mal svoj meteorologický alebo astronomický význam. Bolo neskutočné sledovať ako kultúra stará 600 rokov vedela pracovať s prírodnými javmi. Niektoré z týchto javov sú pozorovateľné iba raz do roka, pri konkrétnom postavení slnka a mesiaca - vtedy návštevu Machu Picchu rozhodne neodporúčam. Podľa fotiek to vyzeralo ako v prvých radách dobrého koncertu. Odporúčaný vstup 3000 návštevníkov za deň je vtedy prekročený aj 3 násobne.

To, že sme sa rozhodli v Aguas Calientes ostať o jednu noc navyše bolo úplne samozrejmé. Dali sme si chutnú večeru, prechádzali sa po kúsočku civilizácie uprostred Ánd a boli sa pozrieť aj na miestne termálne pramene.

Na ďalší deň sme znova absolvovali dvojhodinovú cestu popri železničke, tentokrát však cez deň a bez stresu. Bolo to o niečom úplne inom.

Vracali sme sa späť do Cusca, kde sme mali naplánovaný ešte jeden výlet po stopách inkov - Maras a Moray - solivar a laboratórium. Viac v ďalšom blogu.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
1
Poslať správu

Chceš vedieť, keď eva.babuliakova pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.