Naše deti vzdelávame na školach ako za čias Márie Terézie! Na čo?

Kontinuálne pokračujeme v tom, čo sa začalo realizovať ešte v roku 1774 pod taktovkou Márie Terézie. Vtedy sa objavili triviálne jednotriedne školy pri sídlach farských kostolov a deti v nich učiteľ učil náboženstvo, učili sa čítať, písať a počítať. Forma je aj dnes u nás de facto rovnaká.

V obsahu pribudlo síce viac predmetov a technologický pokrok priniesol rozvoj učebných pomôcok, avšak, ak porovnáme historický vývoj v školstve s napredovaním trebárs v medicíne, stavebníctve,  či v automobilovom priemysle, tak naši študenti stále zažívajú dobu Osvietenstva. A to v 21. storočí, v dobe, v ktorej sme krôčik vzdialení od ,,vesmírnej turistiky”.

V každom hodnotení sa naše školstvo pohybuje na priečkach na míle vzdialených špičke. PISA, ranking OECD, QS World Universities Ranking atď. Ak budete hľadať umiestnenie slovenských škôl, či výsledky našich študentov, začnite odspodu a nájdete ich skôr.

Sylaby predmetov reflektujúce rok 1993. Inštitualizácia vzdelávania. Hierarchizácia celého systému (študenti tvoria spodok pyramídy). Neustále zmeny vo vedení. Slabé prepojenie vzdelávania s praxou. Lipnutie na memorovaní faktov systematicky od prvej triedy. Materiálne, finančné a hlavne personálne zdroje na univerzitách len ťažko porovnateľné so svetom.

Namiesto toho, aby sme podporovali v študentovi jeho individuálne nadanie a kompetencie, snažíme sa celú triedu dostať na rovnakú úroveň. Produkujeme študentov, ktorí majú široký záber, no v ničom nevynikajú. Cielene si zo študentov pestujeme priemer.

Potrebujeme iné tempo, rytmus a pravdepodobne potrebujeme kompletne úplne nové noty.

Áno, aj naše školstvo sa mení. Kalamár, pľuvadlo v rohu triedy, trstenica a aj telesné tresty sú odkazom dávnej minulosti. No aj tak celá filozofia nášho školstva reflektuje na zaužívané schémy vzdelávacieho procesu zo začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, takzvaná subjektovo orientovaná výuka resp. elementárne vzdelávanie. Vyučujeme konkrétny predmet alebo odbor a nie to, ako jeho teóriu aplikovať v praxi čiže jednotlivé poznatky spojiť do celku. Poučky, definície, vzorce, skúškové, zápočet, diplom a nazdar!

Študent si musí pamätať presne to, čo jeho učiteľ či profesor chce, aby vedel. Musí prísť na skúšku, ,,odrapká” požadovaný obsah študijnej látky a zápočet je vo vrecku. Problémom je, že takto nadobudnuté učivo radi zabúdame (krátkodobá pamäť).

Vedomosti skôr namemorované, ako pochopené, sa stávajú nevedomosťami.

Ale vždy máme na výber – aj pri vzdelaní. Máte na výber klasické slovenské (české) vzdelanie, ktoré do určitej miery reflektuje zmeny a potreby globálneho sveta alebo moderné vzdelanie založené na rozvoji kritického myslenia, orientované na praktické využitie vedomostí a vzdelanie v cudzom jazyku. Presne také isté, ako majú rovesníci napr. z Dánska, Švédska či Británie.

V nasledujúcom videu nájdete inšpiráciu, ako by to aj na našich stredných či vysokých školách mohlo vyzerať, ak by nám na vzdelaní našich detí záležalo aj v skutočnosti.