Kotlebovec Uhrík, nám na svojich potulkách Európou s kamerou pripomína, že nie všade jedia ľudia halušky.

Na cestovaní sú skvelé hlavne dve veci. Prvou je tá, že život nám nikdy neprestane ponúkať lekcie. Druhou sú návraty domov. Keď si prinesieme osobné zážitky meniace naše vlastné šablónovité myslenie.

Z našej strany plota, máme všetko a všetkých naskladaných v škatuľkách. V jednej za druhou ma´me uložené stereotypy vnímania sveta. Brusel, veď to sú len len hranolky s pivom, Francúzi zasa jedia žaby a nehovoria anglicky. Londýn to len královská suita a škandinávci sú zasa chladní a jazdia na volvách. Všetkým a všetkému sme sa naučili priradiť osobitný prívlastok.

Počas cestovania (nie 10 dní v Zadare s polpenziou) sa má šancu v ľudskej mysli udiať jedna podstatná vec. Zistíme, že na druhej strany plota je všetko trochu inak. Zbavíme sa šablónového vnímania sveta. Ak budeme mať oči dostatočne otvorené, možno sa nám podarí naraziť na Mexičana, ktorý nemá rád burritos a nepije tequilu.

Všade na svete žijú ľudia rovnaké životy ako žijete my. Ráno vstanú, musia jesť a piť, majú podobné túžby, sny, prácu a ciele. Dýchajú rovnaký vzduch, majú rodiny. Je na nezaplatenie opustiť svoju bublinu zvanú domov a pozrieť sa k susedom.

Ak sa vydáme do zahraničia za prácou či štúdiom či len tak., tu doma, vo našej bubline, máme šancu nechať na chvíľu za sebou aj vlastné stereotypy vnímania.

Pamätám si, ako som ja,  niekedy v roku 1997 kráčal pod Michalskou bránou v Bratislave a o skupinke bujaro baviacich sa Britov som si pomyslel „len to najlepšie“. V duchu, cez svoju ignorantskú „slovenskú“ optiku, som si vravel, že prečo si nejdú robiť „bordel“ späť domov. Totálne som ignoroval svet za hranicami Slovenska a hlavne vlastné možnosti v ňom.

Skúsme si na chvíľu preskočiť do bubliny k susedom. Presne tak, ako to robí Milan Uhrík na svojich potulkách Európou s kamerou. Inteligentne nám pripomína, že nie všade ľudia jedia halušky. Azda len to, že Kotlebovci mohli začať cestovať v živote o trošku skôr. Neprekvapil by ich až tak ani Molenbeek v Bruseli a ani Woolich v Londýne.

V nasledujúcom videu podcastu „Krok vpred“, nájdete rozprávanie p. Christine Andersen o tom, ako vnímajú Dáni cudzincov a aj o tom, prečo sú Dáni najštastnejším národom na svete.

Obrázok zdroj: p. Milan Uhrík, Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=XhLZjjc61oo

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
1
Poslať správu
Krokvpred je podcast, v ktorom sa snažíme dať ľudom informácie, inšpiráciu a názory, ktoré si myslíme, že sú v živote podstatné a vedia pomôcť.

Chceš vedieť, keď romanhutira pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.