Rozhovor: Je ťažké dostať slovenského študenta do zahraničia?

Aký je rozdiel medzi štúdiom na Slovensku a v zahraničí?

Na Slovensku funguje Subjektovo orientovaná výučba, čo znamená, že sa učíte “o tom” predmete. Učiteľ vám dá na vysokej alebo na strednej škole napríklad knihu organizačná štruktúra a povie vám: naučte sa to, lebo vtedy a vtedy máte z toho písomku.

Takýmto spôsobom sa učíme u nás doma. Napríklad čo znamená makroekonómia? Alebo aké typy manažmentu poznáme – a pekne naspamäť. V zahraničí, sa to volá Problem-Based Learning, alebo Problémovo orientovaná výuka, čo znamená, že študenti robia na projektoch v malých skupinách po piatich. Vyberú si nejaký problém, ale nie v negatívnom slova zmysle.

Študuješ napríklad ekonomický odbor a namiesto memorovania poučiek a písania diktovaného robíš konkrétne projekty v malých skupinách, štyria alebo piati. Okrem iného sa tak naučíš spolupracovať a tvoriť v skupine, nie si individualista.

U nás si v anonymnej aule medzi 200 ľuďmi, čo ťa nemotivuje ani zdvihnúť ruku a bojíš sa vyjadriť nesúhlas. Nečudujem sa študentom, že uprednostnia svoj smartfón pod lavicou pred samotným výkladom.

V Dánsku dostaneš projekty, vymyslíš si problém, ktorého cieľom bude niečo konkrétne zlepšiť, a spolu z toho skupinka urobí analýzu na základe teórie, ktorú sa učia, a závery.

Svet sa mení a už nie je pre jednotlivca dôležité napríklad vedieť, kedy sa narodil Ľudovít Štúr. Je to absolútne neaktuálne a okrem toho ľahko túto info nájdeš na internete. Samozrejme, fakty sa treba učiť, ale my prikladáme tým faktom majoritnú dôležitosť. V Dánsku kladú dôraz skôr konštruktívnemu, kritickému mysleniu.

Modelový case by bol napríklad, že prečo firma Scandinavian study v regióne tom a tom, dosahuje také a také výsledky a čo môže na tom zlepšiť. Následne si členovia skupiny rozdelia úlohy.

Prvý si zoberie makroekonómiu, druhý mikroekonómiu, tretí vplyv kultúry a každý mapuje teóriu a poučky a celé to dajú dokopy. Potom to prakticky aplikujú na konkrétny problém a  na základe toho vytvoria analýzu.

Výsledky prinesú učiteľovi: toto a toto sme vytvorili, takto sme to interpretovali a to je náš názor. Na Slovensku by ste sa učili čisto, čo je to makroekonómia.

V zahraničí od prvého dňa robíte malé skupinové projekty. Tam nie je skúškové, ale pravidelne každý mesiac, alebo každé dva týždne odovzdáte rôzne projekty.

Vedie vás to k tomu, aby ste sa naučili kreatívne a konštruktívne rozmýšľať, organizovať si svoj čas a nie iba memorovať fakty z kníh.

Čo s predmetmi ako fyzika, matematika či chémia? Tam to bez memorovania veľmi nejde. Dajú sa ale robiť pokusy alebo aplikovať fyziku.

Pamätám si, že sme si na fyzike hovorili o sile a o Newtonovi, ale nepamätám si, že by sme si tie veci aj skúšali v laboratóriu.

Mal som tu študenta zo slovenskej univerzity s tým, že sa tam nudil a že sa prvé dva semestre vôbec nedostal k programovaniu, len počitali a počítali... Prišiel do Dánska a hneď v prvý týžden skúšali robiť aplikácie pre mobilné telefóny.

Nehovorím, že je tento spôsob výuky stopercentný, ale im to funguje. Profesor v tomto prípade len ukazuje cestu, žiaci musia mať silnú vnútornú disciplínu, je iba na nich, ako projekt spravia.

Keď sa pracuje v skupinách, je pravdepodobné, že jeden človek v nej bude pracovať na 90 % a zvyšok sa bude ulievať. Áno, je to tak. Záleží to od ľudí, s ktorými si v skupine. Nedá sa to zovšeobecniť, ale keď si v skupine s Dánmi, tak tam to frčí. Závisí to ale od mentality, krajiny aj od prístupu jednotlivca. Môžeš byť v skupine s piatimi Rumunmi a spolupráca na projekte môže byť fantastická.

Pokiaľ v skupine nie je žiadny leader alebo sa jeden člen ulieva, zvolaj meeting, porozprávaj sa o tom v skupine alebo sa chop skupinového riadenia ty – aj takto sa riešia problémy v práci a škola ťa na to vie výborne pripraviť – aj keď si to možno najprv ani neuvedomíš.

Aké výhody má pre študenta štúdium v zahraničí?

Fakticky ako prvé je to angličtina. Ľudia sa boja aj keď ju vedia, no nepoužívajú ju. Osamostatnenie je ďalšia vec. Doma ste vo svojej bavlnke, máte vytvorené urćité návyky alebo sociálny kruh, pocit bezpečia, jedlo, teplo domova, dedka, babku, v televízií počujete program vo svojom jazyku.

Sú to super veci, ale to vás v živote neposúva ďalej. Učíte sa v živote iba na veciach, ktoré sú ťažké alebo tvrdé. Pre vás študentov na strednej škole je to maturita, všetci sa toho boja. Druhá vec je aj to, že vás Maturitou učitelia strašia, no keď ju zvládnete, tak postupujete do ďalšieho levelu.

V zahraničí nebudete mať nikoho, kto by vám pomohol, ale budete si musieť a to pravdepodobne sami, nájsť ubytovanie, možno budete riešiť konflikty s kamarátmi, všade kam pôjdete, budete musieť rozprávať po anglicky, musíte si pozrieť spoje v meste, nakúpiť si v obchode. Trochu sa budete hanbiť, ale prekonáte to. Faktom je, že všetko to je jedno veľké dobrodružstvo.

Keď pôjdete študovať do Nitry na poľnohospodársku, tak je to super, ale veľa dobrodružstva sa za tým neskrýva. S tým môžeme hádam súhlasiť.  V živote sú určité časové okná, kedy by sme mali niečo robiť. V 13-tich až 18-tich ste ešte doma, spoznávate okolitý svet. Od 19-tich do nejakých 25-tich je čas práve na to odísť do sveta.

Svet je veľmi veľký a krásny, máte šancu spoznať veľmi veľa nových vecí, ľudí.

Žime externý svet, nie ten interný. Nie je reálny. Nie je ozajstné to, že si budeme na sociálnych sieťach písať a prežívať emócie súkromne zavretý doma. Žijeme externý svet, ktorý je tvorený fyzickými vecami. Chytiť, voňať, počuť, vidieť …toto žijeme.

Nie je čas strácať čas. Keď budete mať 25 až 30, možno budete chcieť deti, dom, rodinu. V 40-ke až 50-ke už budete vychovávať skoro dospelé deti a v 50-ke či 60-ke by ste už v živote mali mať niečo dosiahnuté. No a 70 rokov a viac, to už je jeseň života…

Ako sa zahraničné školy prispôsobujú globálnemu svetu?

Nehovorím, že sylaby menia každý rok. Dobrým príkladom je napríklad Fínsko. Majú odbor eSports Business Management, čo je organizovanie turnajov, na ktorých ľudia hrajú počítačové hry.

Momentálne je to veľký biznis v Amerike a západnej Európe. Predstavte si halu, v nej svetelnú šou a 20-tisíc ľudí a všetci pozerajú, ako dvaja hráči hrajú FIFA (herný futbalový simulátor, pozn. redakcie).

Hlavná cena možno 50-tisíc eur. Žijú tým aj v Číne, v USA. Je to veľká vec. U nás sotva o niečom takom počujeme, a keď o tom počujeme, ťažko tomu uveríme. A vo Fínsku na to majú bakalársky odbor na univerzite, chápete?

Je ťažké dostať slovenského študenta do zahraničia?

Slováci na to jednoznačne majú. Nie je to už len exkluzívny produkt pre „horných desaťtisíc“. Slovenskí študenti sú na tom ekonomicky aj vzdelanostne dobre. Na ten začiatok, prvý polrok, reálne potrebuje 3 až 4-tisíc eur (2019) – na nájom, zálohy, letenky a tak ďalej, kým dostanú prvú výplatu.

V porovnaní s českými, maďarskými či poľskými študentmi nie sme v nevýhode. Máme takú istú štartovaciu pozíciu. Ba priam u nás je výhoda tá, že my máme v sebe geneticky vybudovanú kultúru, respektíve históriu cestovania.

Už naši dedovia chodili hromadne za lepším životom do zahraničia, hoci aj do Česka či Ameriky. Vieme sa prispôsobiť, máme to v génoch.

Čo sa týka prehovárania, aby študent išiel do sveta, je to ťažšie. Je to veľké životné rozhodnutie. Je to o tom, či študent skúsi prísľub niečoho nového a či skúsi opustiť to pohodlie čo má, a odísť za niečím neznámym.

Sú momenty, keď si hovoríte, že on/ona na to nemá a radšej by mal/a zostať na Slovensku? Odhovárate niekedy študentov?

Kto som ja, že by som takto mohol niekomu fakticky zmeniť život? Kto si trúfne rozhodnúť, či na to niekto má, alebo nie. Hádam, to smie len študent samotný. Veľakrát k nám príde taký...ako to nazvať „neprebudený“ človek. Vidieť to na ňom, vidieť mu to v očiach.

Má 18 a je taký… „bez šťavy“, nesmelý. No ak si ho ale o tri roky pozriete na Facebooku, vidieť úplnú zmenu. Prirodzene rastie, mení sa fyzicky aj mentálne, zrazu sa „preberie“, rozkvitne.

Minulý rok sme tu mali dievča a na nej bolo fakt vidieť, že pre ňu by zahraničie nemalo byť, ju by ten svet prevalcoval. Neviem ale presne pomenovať, čím to v bolo. Volala sa Andreja a bola z jedného menśieho mesta pri Bratislave. Angličtinu však napísala na C2, motivačný list bol najlepší z toho roku celého  ročníka, ale keď tu bola s nami osobne, nevedela zo seba dostať ani slovo.

A teraz, čo by som jej mal povedať? Že nemáš ísť? Ak jej poviem choď, alebo nechoď, ovplyvnil by som jej život. Nech si to rozhodne život sám, kto na to u nás má, alebo nemá.

S dievčaťom to dopadlo nakoniec tak, že ju na prvú školu nevzali, potom sme jej našli druhú, kde ju vzali, ale nakoniec povedala, že nejde, lebo nemala toľko času na prípravu. Sama sa rozhodla a tak to malo asi byť.

Za ostatných 8-10 rokov sa nám podarilo k lepšiemu otočiť už pár osudov.Či to bola sociálne slabšia rodina

Vy niečo chápete ako výhodu, napríklad že sa študenti osamostatnia, ale niektorí to môžu považovať ako nevýhodu. Ponúkate študentom aj nejakú podporu?

Áno, keď pôjdu študenti cez nás ako agentúru Scandinavian study - a keďže sme si to odžili, tak to nie je len o tom, že vás dostaneme na školu. A práve preto máme veľmi dobrú úspešnosť, 8 z 10 či 9 z 10, závisí v ktorej krajine. Ale tam naša práca nekončí.

Každý od nás dostane pred odletom 40 stránkový manuál, taký info balíček na prežitie.

V ňom je vysvetlené, ako si vybaviť prechodný pobyt, zdravotné poistenie, sociálne poistenie, SIM kartu do telefónu, internet do bytu, káblovku. Sú tam aj nejaké sociálne veci, v ktorom meste je aký klub, čo sa tam dá robiť.

Takže od nás dostanú túto pomoc a mnoho konkrétnych rád a tipov ako a čo v ktorom meste...

Aké sú všeobecné podmienky prijatia na školu. Čo treba spĺňať?

Závisí to od krajiny, ale v osemdesiatich percentách je to približne rovnaké. Možno sa to však líši v jazykovom certifikáte. Do Dánska stačí certifikát Oxford Online Placement Test, ktorý sa robí cez našu agentúru a je viac menej jednoduchší, na úrovni B2.

Do Anglicka na väčšinu univerzít treba IELTS z British Councilu, ten je náš oficiálny partner. To je už ťažšia skúška, ale my sme registračné centrum British council a máme tento certifikát so zľavou. Normálne stojí okolo 200€ a my ho máme pre našich študentov o 30€ lacnejší.

Všade treba nejaké administratívne veci, ako sken občianskeho preukazu, dobre napísaný motivačný list, referencie a vysvedčenia, rôzne potvrdenia.

Známky úplne nerozhodujú, ale je to jeden z faktorov. Študentov hodnotia aj podľa motivácie, niektoré školy robia takisto pohovory. No a hlavna je motivácia a chuť žiť.

Motivačný list treba odovzdať v angličtine, prípadne aj pohovor bude v tomto jazyku?

Áno, ale s tým im pomôžeme. Chceme, aby sa ľudia dostali do sveta, a preto máme takú dobrú úspešnosť. Predpripravíme ich, ukážeme im ako to má vyzerať.

Dáme im takisto vzor referencií. V tých stačí, aby im učiteľka angličtiny napísala, že toto je šikovný študent, proaktívny, že v ňom počas štúdia videla potenciál a mal by si spraviť ešte nejakú nadstavbu.

Práveže tie administratívne veci nie sú problém, čoho sa študenti obávajú. Skôr sa boja, že nemajú dobrú angličtinu, ale to nech neriešia. To budeme riešiť spolu a až na teste.

Zastrešujete okolo 12 krajín. Koľko percent z prihlásených študentov sa zaujíma o Dánsko?

Okolo osemdesiat. Študenti vnímajú ako veľkú výhodu v Dánsku aj štipendium, ale nie to prospechové. Každý Dán dostáva, keď dovŕši 18 rokov a nastúpi na univerzitu, 750 eur. Je to študentská podpora. Suma pokryje náklady na ubytovanie, stravu, transport a voľný čas. Preto veľa Dánov ani nebýva na internátoch, majú dosť peňazí na garsónku či izbu v byte.

Keďže sme v EÚ, máme na to nárok aj my, ale dali nám takú malú prekážku – musíš pracovať. Študenti, ktorí neovládajú dánsky jazyk, robia zatiaľ nekvalifikovanú prácu – roznášať letáky, robíš na sklade, v bare, hoteli či reštaurácii.

Zároveň ale dostaneš za to plat, čo pre študenta znamená okolo 12 eur na hodinu, mesačne ďalších 700 až 800 eur, čo spolu so štipendium dáva približne 1 500 eur. Žiadna severská ani európska krajina podobný študentský príspevok neponúka.

Mali sme študenta, ktorého prijali na ratingovo lepšiu školu do Fínska, ale nakoniec sa rozhodol pre školu v Dánsku práve kvôli štipendiu. Je to veľký magnet.

Čo je typickým produktom slovenskej vysokej školy?

Zamestnanec-makač. Ten, ktorý sa veľmi nepýta, prečo je to či ono tak. Plynulo prejde z univerzity do pracovného pomeru. Na slovenskej škole u teba nevytvoria pocit, že si aj sám môžeš vytvoriť „zamestnanie“ alebo že si sám strojcom svojho šťastia.

Nehovorím ale, že všetci musia podnikať a jazdiť na drahých autách, ale škola v tebe neprebudí taký zmysel, že veci sa dajú robiť aj inak. U nás funguje zabehnutý starý štýl, subjektovo orientovaná výuka, kde je učiteľ autoritou, veľa memorovania, definícií, prednášok.

V zahraničí je väčšia voľnosť, netlačia toľko. Učiteľ je sprievodcom štúdia. Samozrejme, nie je to vždy také romantické, závisí aj od osobnosti konkrétneho človeka.

Keď ale študent fláka školu, učiteľ po ňom nepôjde, že ho vyhodí, „nepodá“ si ho na skúškach. Je to predsa jeho život.

Slovenské školstvo prišlo do fázy, v ktorej podľa mňa ide o inštitucionalizované niečo. Ďaleko odskočilo od pôvodného zámeru a hesla Komenského „škola hrou“. Málo študentov chodí do školy s nadšením niečo objavovať.

A čo vychádza z dánskej univerzity?

Nehovorím, že odtiaľ vyjde podnikateľ a aani ich školy nechcem glorifikovať. Myslím si ale, že ich absolventi majú veľa možností. Stačí sa pozrieť napríklad na výsledky OECD, kde sa škandinávske školy umiestňujú na prvých priečkach v rebríčkoch hodnotenia kvality vzdelávania či študentskej spokojnosti.

Tie krajiny, nielen Dánsko, sú niekde inde, nielen školstvom, ale aj technologicky. Zaujímavý fakt je aj to, že v Škandinávii nemajú pod opisom študijného odboru slovné spojenie „zamestnať sa môžete v tom a v tom segmente“. Oni hovoria o „kariérnych príležitostiach“.

A čo profesori?

Veľký rozdiel je v ich kvalite profesorov a sú hlavne viac motivovaní. Profesia učiteľa u nás spoločensky výrazne prepadla, platovo je to katastrofa. V Dánsku majú učitelia 3- až 4-tisíc eur mesačne, preplácajú im aj prípravu na hodinu.

Majú veľmi slušné benefity, ich práca je patrične ohodnotená, v rámci hierarchii povolaní sú vysoko. A hlavne sú z praxe. Veľa profesorov prichádza zo súkromnej sféry. Je to pre nich kredit.

Ja som mal napríklad profesora, ktorý mal zároveň svoje vlastné hudobné štúdio, v ktorom nahrával orchestrálnu hudbu.

Takisto viacerí moji učitelia boli konzultanti, jeden z nich pracoval aj pre ZOO v Aalborgu, kde analyzoval business model, ako sa chovajú zákazníci v priestore areálu ZOO za účelom zvýšenia atraktivity priestoru a, samozrejme, zisku spoločnosti.

Ďalší bol štátny zamestnanec a obchodoval s vojenským materiálom v Afrike. Bol to hosťujúci profesor na polroka, vysvetľoval nám biznis model medzi štátnym a súkromným sektorom.

U nás, česť výnimkám sú akademickí profesori, ktorí tam sedia 25 rokov. No svet za oknami sa za posledných 5-10 rokov radikálne zmenil a nemyslím tým vizuál, zmenil a stále sa mení. Máme osnovy, ktorých základné šablóny sú z 90. rokov.

Aké univerzity zastrešujete?

Máme desať, respektíve ak počítam aj Island a Malajziu až 12 krajín. Začali sme Škandináviou a Dánskom, potom sme k tomu pridali Fínsko a Švédsko. Lenže tieto krajiny majú limity, aby v jednej triede neštudovalo 60 alebo 30 Slovákov.

Potom by to stratilo punc, že je to medzinárodná trieda, tak sme hľadali ešte rôzne alternatívy.

Pridali sme k tomu Anglicko, Wales, Nemecko, Španielsko, máme tu aj veľkú univerzitu z Číny, Nórska, Francúzska, Talianska. Školy sú zamerané na technológie, business, medicínu, humanitné vedy, závisí ktorá krajina a aká škola.

Máme napríklad aj odbor Forensic science. Čo je podľa mňa celkom vtipné, veľa ľudí chcelo predtým študovať cestovný ruch, ale všetko sa zmenilo pod vplyvom všelijakých krimi seriálov.

Kebyže chcem študovať kriminológiu, tak kam by som mal ísť?

Do Anglicka na Coventry University alebo University of Sunderland. A dokonca je tam aj samostatná kriminológia, alebo Criminology with Psychology.