Život každého z nás je terminálny a cintoríny sú plné ľudím ktorí si mysleli, že sú nenahraditeľní. Na náhrobku budeme mať okrem mena, aj dátumy narodenia a úmrtia. Tá malá medzierka medzi nimi bude symbolicky vyjadrovať náš život. Život, ktorý za nás nik druhý nemôže odžiť, ktorý si vytvárame postupne z dní sami.
Ak život vložíme obrazne pod mikroskop a premeníme ho na najmenšie možné entity zistíme , že sa skladá len s dvoch vecí. Sú to čas a energia.
Čas plynie rovnako každému z nás a okrem skorého vstávania či večierky, nevieme dĺžku nášho dňa príliš ovplyvniť. Na druhej strane vieme veľmi dobre pracovať s množstvom energie, ktorú rozdelíme počas dňa do konkrétnych činností a projektov. Je na nás ako efektívne ju vieme využiť.
Najefektivnejšia vzdialenosť medzi dvoma bodmi je čistá priamka. No životy väčšiny ľudi sa podobajú detskej čmáranici skôr, ako aspoň trocha jasnej trasy z bodu A po bod B.
Väčšina z nás nemá jasne stanovený cieľ. Cieľ, nie vágne vyslovené prianie, že sa chce mať dobre a raz si možno kúpi rodinný dom.
Konkrétne stanovený cieľ a v optimálnom prípade aj s časovým plánom kedy a ako ho dosiahnuť. Ak v živote nebudeme mať cieľ, nebudeme mať ani smer. Budeme ako auto, blúdiace ulicami mesta, bez jasnej destinácie. Budeme mrhať svojim časom, aj energiou. Nebudeme mať ani smer, ani cieľ a vo svete ľudí nám to nebude dávať ani zmysel.
Presne ako Jack Sparrow a jeho bláznivý kompas.
V nasledujúcom videu nájdete úprimný rozhovor v ktorom Pavlo spomína, ako prišiel na Slovensko len pred dvoma rokmi, ako sa musel naučiť jazyk, zvládnuť kultúrny šok, nájsť si školu a univerzitu a hlavne si stanovil jasnú predstavu o tom, čo od života u nás chce.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď romanhutira pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.