Mediálna manipulácia

Každý jeden z nás by chcel vyzerať ako dokonalá bytosť bez akýchkoľvek problémov, afér či chýb. To, ako nás vnímajú ostatní ľudia, čo o nás hovoria a ako vyzeráme v ich očiach je v súčasnosti pre určitú skupinu najmä dospievajúcich mladých ľudí veľmi dôležité. Byť v partii ten najlepší, vodca, teamleader. Ako však takúto rolu získať? Mladá generácia (či si to chceme priznať alebo nie) a jej pre nich kladný odhad človeka na prvý pohľad je založená na materializme a niekedy až neslušnom vystupovaní a vyjadrovaní sa. Jedinci v značkových a drahých veciach, vyjadrovaním založeným na 90% vulgarizmov a zväčša bez základnej slovnej zásoby pozostávajúcej zo slov prosím, ďakujem alebo prepáč. Je zarážajúce, ako môže byť považovaný takýto človek za niečo viac ako ostatní. Tým neodcudzujeme kupovanie drahých vecí a nevrháme na všetkých ich nositeľov zlé svetlo. Treba si však uviesť veci na pravú mieru a realitu si ukázať na niekoľkých rozličných príkladoch.

Ôsmak Janko príde do školy v športovej mikine značky xxx za 250€ a teniskách značky xxx za 300€. Veci nie sú ničím výnimočné, sú zbytočne predražené a užívateľ platí takpovediac len za značku. Pre svojich spolužiakov je Janko okamžite líder, všetci chcú mať také veci ako on. Dospelý človek by si povedal, že peniaze sa dali investovať aj lepšie a kúpiť za ne v mnohých prípadoch kvalitnejšie veci iných značiek za menej peňazí. Janko môže mať však tiež dve tváre. V prvom prípade sa bavíme o Jankovi, ktorý je bystrý, v škole sa mu darí, je slušne vychovaný a mal to šťastie vyrastať v rodine, kde financie nehrajú rolu. Takýto Janko môže byť motiváciou a akýmsi príkladom pre ostatných. V druhom prípade je to Janko z rodiny, kde nedostal úplne najlepšiu výchovu, od rodičov doslova žobre peniaze a svoje komplexy z nie úplne šťastného života si rieši takýmto spôsobom. Jeho rodičia musia neraz pracovať od rána do večera, nemajú čas sa mu dostatočne venovať a preto ako kompenzáciu dajú Jankovi aj svoje posledné peniaze. Na prvý pohľad by to boli dvaja rovnako oblečení chlapci. Nenašli by sme medzi nimi rozdiel. Jeden z nich však nie je tým, na čo sa „hrá“ a odvracia zrak ostatných od reality a pravdy, ktorú žije ale snaží sa upútať ich pozornosť práve na pekné oblečenie.

Myšlienku odpútať pozornosť od nie vždy príjemnej reality a obrátiť pozornosť ľudí iným smerom spracoval aj režisér Barry Levinson vo filme Wag the Dog. Vtipnú, no zároveň pravdivú poznámku nám ponúkajú tvorcovia filmu: „Why does a dog wag its tail? Because a dog is smarter than its tail. If the tail were smarter, the tail would wag the dog.“ Jednoduché a pritom výstižné. Vo filme musí riešiť prezident a jeho kancelária pár dní pred voľbami jeho sexuálny škandál. Aby to však neublížilo jeho kampani, hneď na druhý deň vychádzajú správy o vojne v Albánsku, ktorá však reálne nie je. Všetko je to umelo vytvorená situácia na oklamanie voličov a prekrytie jeho sexuálneho škandálu – mediálna manipulácia.

Nie sme však aj my, bežní ľudia niekedy ako prezident a jeho kancelária? Nesnažíme sa v určitých situáciách spraviť a ovplyvniť takmer všetko len aby sme si nemuseli priznať prehru? Po prevalení určitého problému alebo negatívnej veci často hľadáme chybu u všetkých ostatných, len nie u seba. Poukazujeme aj na staré skutočnosti, čo kto nezvládol, čo spravil zle ten alebo zas ten. Robíme všetko pre to, aby sme od seba odpútali pozornosť a nemuseli znášať následky, alebo naopak- pozornosť si síce nechať ale prekryť všetko zlé niečím aj umelo vytvoreným dobrým. Príklad v úvode a našou hlavnou postavou- Jankom, bol len príkladom na úrovni jednotlivca. Janko vedel len na základe oblečenia vzbudiť u spolužiakov dojem, že sa im doma darí a spolužiaci v ňom videli „vzor“. Horšie však je, keď začnú s ľuďmi manipulovať médiá. Či už vedome alebo len neoverenou informáciou vedia média rozdeliť spoločnosť a vykresliť niektoré situácie a udalosti presne naopak, ako sa naozaj stali.

Ako príklad si môžeme uviesť prípad, kedy mladý muž zabil svojho otca. Hlavnými slovami titulkov boli brutálna vražda, chladnokrvný čin, mladík vraždil. Priemerný čitateľ si ihneď po prečítaní titulku zaškatuľkoval tohto mladíka ako vraha bez budúcnosti a samozrejme nezabudol si vnútorne povedať aká je dnešná mládež skazená a výchova slabá. Po prečítaní článku však vidíme kontext a celú pravdu, ako sa tento čin stal. Mladíkov otec ich spolu s matkou brutálne týral a vyhrážal sa im smrťou. Po rokoch týrania mladík zobral situáciu do vlastných rúk a otca zabil. Trestný čin to samozrejme je, mladík sa sám vydal polícii a priznal sa. Bežný človek si nevie predstaviť psychický stav mladíka, keď sa odhodlal spraviť takúto vec. Po prečítaní celého článku však v sebe mnoho ľudí nájde aspoň mierne pochopenie a názor vybudovaný na základe titulku síce pravdivého, ale vytrhnutého z kontextu zmení. Médiám ide o sledovanosť, čítanosť, počúvanosť. Netreba robiť unáhlené závery bez toho, aby sme si tému preštudovali, overili informácie z viacerých zdrojov a až potom súdili.

Podobne s nami vedia média „vrtieť“ aj v témach rás. Reportáž hovorí o bitke dvoch chlapcov- z toho bol jeden Róm. Chlapec slovenskej národnosti má vybitý zub, otras mozgu a leží v nemocnici. Rómsky mladík je zadržaný a sedí vo vyšetrovacej väzbe. Viac informácií poskytne dané médium neskôr. 99% ľudí mladého rómskeho chlapca na základe predsudkov a poskytnutých informácií okamžite odsúdi. Pravdou však je, že zranený chlapec bol vyhodený zo školy, nepracuje a bol viackrát trestne stíhaný. Mladý rómsky chlapec išiel práve z práce domov za jeho družkou a bol najskôr napadnutý slovne a neskôr aj fyzicky. Zranenia, ktoré spôsobil protivníkovi boli v sebaobrane. Takáto informácia sa však už medzi verejnosť nedostane. Ak sa vrátime k poznámke od tvorcov filmu Wag the Dog, musíme smutne konštatovať, že médiá zastavajú rolu psa a bežní ľudia a konzumenti sú chvost. Médiá vrtia spoločnosťou v zmysle vypustenia rôznych informácií- za účelom zisku a čitatelia, diváci alebo poslucháči tieto informácie prijímajú. Málo ľudí si však dané informácie aj overuje, zisťuje ich pôvod a pravdivosť. Internet je veľmi nápomocný ale rovnako tak má aj svoju odvrátenú stranu. Je nespočetne veľa zdrojov, odkiaľ môžeme danú informáciu získať. Najmä ak sa jedná o udalosť s celosvetovým dosahom, informácie musíme filtrovať, preverovať a robiť si osobné závery len veľmi opatrne.

Samotným médiám však nemôžeme prisúdiť celú vinu za nepresné informovanie verejnosti. Na vine je tzv. gatekeeping, ktorý definuje Valeček ako funkciu v mediálnej organizácií, ktorá rozhoduje o výbere správ a tém, ktoré sa majú aktuálne spracovať a publikovať. Spravodajské agentúry predstavujú zdroj informácií pre médiá. Ak agentúra neposkytne všetky informácie alebo niektoré pozmení a až tak ich poskytne médiám, novinár alebo redaktor pracuje s nekompletnými informáciami. To zabraňuje úplnej informovanosti verejnosti a určite nepomáha pri nastavovaní verejnej mienky najmä pri kontroverzných témach.

V dnešnej uponáhľanej dobe je ťažké vyhnúť sa aj falošným správam. Dôležité je nepodľahnúť médiám ale správy si aspoň čiastočne overovať z viacerých zdrojov. Neverme všetkému, čo uvidíme ale trieďme správy, premýšľajme nad nimi. Nenechajme so sebou vrtieť ale buďme tí, ktorým si médiá nedovolia hodiť nepravdivú informáciu alebo polopravdu. Buďme tí, ktorí nebudú uplatňovať pravidlo že 100x povedaná lož sa mení na pravdu. Správy typu hoax, podobne ako vo filme Wag the Dog kedy bola hlavným hoaxom vojna, ktorá neexistovala sa v súčasnosti šíria extrémne rýchlo. Stačí akákoľvek fotka alebo video, ktoré ani nemusí byť z daného miesta. Ľudia uvideli pár záberov vojny a uverili, čím vytlačili z hlavy pravdivú a podstatnú aféru prezidenta.

Triedením, overovaním a porovnávaním správ z rôznych kanálov vieme odhaliť čo je pravda a čo nie. Problematika dezinformácií škodí najmä bežným ľuďom ale sú to práve oni, kto musí proti takýmto praktikám začať bojovať. Ak by všetci konzumenti médií ťahali za jeden „povraz“, médiá by nemali na výber a svoje informovanie by museli prehodnotiť. Polopravdy, hoaxy a konšpirácie by zmizli zo spravodajstva a nenašli by porozumenie. Nenechajme sa teda zmanipulovať, overujme si fakty a verme overeným zdrojom a médiám.

Či súdime ľudí, na základe ich výzoru, či súdime správu na základe jedného zdroja, nezostaňme zaseknutí len pri akomsi prvom súde. Zisťujme si informácie do hĺbky, zaujímajme sa o dianie okolo seba a chcime vedieť pravdu. Nenechajme sa klamať a manipulovať ale vyčistime Slovensko a svet od falošných poloprávd, aby sme žili v čo najväčšej informovanosti a nestala sa u náš podobná situácia ako v spomínanom filme.