radosť z

tri roky dozadu som sa rozhodla že začnem pracovať ako opatrovateľka v zahraničí,keďže ovládam po dlhých rokoch života iba angličtinu veľa možností nebolo iba anglický hovoriace štáty,takže anglicko nevadilo mi že prvá klientka bola pani na isle of man bola som plná nasadenia kým som nenasadla do lietadla british airways so 17miestami a necítila,že mnou trasie od začiatku až po koniec letu kým som nevystupila. Proti lietaniu nemám nič,roky cestujem ale snáď iba človek čo letel 17miestnym lietadlom vie,čo to obnáša. To šťastie čo som zažila prvý krát keď sme pristáli bolo neopisatelne,prvý krát som bola rada na zemi).Ale to zistenie že ste na mieste kde z jedného bodu a síce juhu štátu prejdete na sever za 45min.autom to ani neviete či poteší alebo zaskočí).

ale k tomu som nechcela za tri roky som precestovala miest spoznala ľudí a klientov, sme rovnakí, každý máme svoje ciele,priority I obavy a jediné čo máme spoločné je strach z dnešnej doby. takže najrizikovejsie miesto a ja na jednom z nich zaseknuta lebo už ani len tie lietadlá nechcú lietať takže z úsmevom slovenky v anglicku s hudbou belgického rádia čakám kedy pandemia ustúpi a pochopím prečo slovensko chce blackout nastoliť keďže take čosi sa robí územné nie celoštátne,ale to snáď iba vevericka tuší a slovenska vláda. ľudí nad 70+ sme si od izolovali a moja pani 92 s demenciou nedokáže pochopiť o čom to v tej tv stále hovoria a prečo si doktori a sestričky robia deti keď im je práca prednejšia ako vlastne deti))myslím, že každý z vás kto má skúsenosti s ľuďmi s demenciou vysvetľovať prečo je skutočne zabitý čas takže si vymyslíte niečo stupidnejsie ako vírus aby klient aj zaspal poprípade sa vás nepýtal tu istu otázku dookola,lepší prípad je ten,že zabudnú do 5min.

v momentálnej chvíli pandemickej by som demenciu predpisala väčšine ľudí pre radosť z pohybu a života,tak nech žije demencia a ľudia čo majú krátku pamäť zachraňujú túto planétu menším stresom kedy