cesta naprieč

Anglickom v čase kaslania a kychania ..

nuž po mojich 5tyzdnoch servisu u klientky prišiel čas oddychu na týždeň. keďže sa nejako zuzili možností vycestovania a navratov domov, prišla ponuka od zamestnaveľký a priateľky,že môžem prísť k nej na juh anglicka a zostať u nej na týždeň,kým sa vrátim späť do práce.

Samozrejme som bola viac ako rada,že nemusím skúšať iné zariadenia na preckanie voľná. takže k ceste transport z mesta do mesta vyzerala bezpečná a v plánovanom čase,prekvapenia prišlo keď bus neprišiel v čase keď mal,tak som na zastávke čakala ďalšiu pol hodinu a nadávala hlasito na anglicku nezodpovednosť ani neinformovat v domnení, že nebodaj asi ten pán oproti mi bude rozumieť a odpovedať a snáď ešte aj po slovensky)). myslím že už len ten pohľad na mňa,ženu čo si rozprávala domácim jazykom ho utvrdilo, že si nemáme spoločné veľa povedať pokiaľ nezmenim jazyk a prístup k vzduch na ktorý a do ktorého som rozprávala. Ako kolvek po polhodine navyše a ujasnenim si ,opäť nahlas ,že som na cakacke na ďalší bus do ďalšieho mesta na hodinu. nepotešilo ma to ale aspoň to ponadavanie ma trošku ukludnilo do doby kým som nenastupila do mestskej dopravy a šofér bol nasranejsi ako ja asi zmeškal bus alebo ho nasrdilo ,že jeden človek navyše mu nastúpil do busu a viezol nás 30min.jediných dvoch )). Preston bol veľmi tichý asi ako každé mesto v okolí ako som predpokladala,coz som sa zmylila, neskôr pochopíte ako ja. Takže dostala som a na vlakovú stanicu kde vlak nešiel ale nahradili ho busom,tak som počkala hodinu navyše medzi piatimi ľuďmi,arabom,cinanom cviciacim pred nami aj s batožinou ako keby si plnil svoje 2hodiny pohybu ale svorne sme čakali na svoje pohony.))

tak ako ma ubezpečoval škótsky koordinátor busov že mám ísť o hodinu spojom do crewe že budem rýchlejšie na mieste som posluchla,neveriacky ale nastúpila som do busu kde som sedela sama takže opäť sa mi nepodarilo vyskúšať si masku m.jacksona nebolo na koho kaslat a kychat akosi)).bola som rada ze mi k balíčku pribalili aj šoféra že som nebola vybavená iba busom bez šoféra,myslím že pán šofér tiež nebol dva krát nadšený že ma jedného pasaziera v buse iba lebo na konci viac ako hodinovej cesty oznámil niekomu s kým telefonoval,”počkaj vypustim tu zensku“co ma neskutočne pobavilo tak som mu to oplatila vyjadrením, že “ta ženská odchádza,dakuje a praje mu šťastnú cestu a pekný den”i keď náhle začalo poprchvat, to bol trest,že som na hlupáka bola milá))) ako sa hovorí za dobrotu na zobrotu ))).

takže nástup na prvý vlak z crewe do stanice euston,kde opäť musím podotknúť som si cestu v celom vagone užila sama a keďže som key worker mala som povolenie cestovať,I keď som v prvých 20min. nebola schopná si nájsť miesto,toľko bolo priestoru neobvyklo všade)) nakoniec keď už aj sprievodcik sa usmieval na mňa som pochopila,že je čas si zvyknúť na skutočnosť že môžem sedieť kde kolvek snáď aj si ľahnúť do policky kde sa dáva batožina))).po posledných slovách a oznámení ak nie som key worker mám opustiť vlak sme sa rozbehli a uhanali vyše hodiny do eustonu. Stanica prázdna nikde nikoho, z celého vlaku vystúpilo 5ludi musím povedať,že opäť sa mi nepodarilo kopírovať m.jacksona ale na stanici ich bolo dosť aj bezomna.

musím povedať,že k danej situácii nepristupujem ľahostajné ale s triezvym rozumom 40tnicky. V okamihu ako som vošla na schodiska metra som naozaj šla za jacksona I ja a nemala snahu sa o nič opierať ako unavená dôchodkyňa. metro nebolo tiež preplnené ale už sme sa snažili dodržiavať ruskovy dištanc I keď boli aj jednotlivci čo to mali jasnejšie v hlave že im rusko netreba. nevedela som sa dočkať keď opustim priestory metra a zhodim rusko,neviem si ani len predstaviť ako jackson mohol toto ustat toľké hodiny s ruskom a ešte stíhať tancovať a nadvyhovat si prirodzenie tak vysoko až ho to donútilo zapistat vysokú oktavu))ako kolvek ruska som sa zbavila a vyšla na vzduch,ktorý bol ako svieži vanok. ukludnovala som sa faktom ,že idem do posledného vlaku a nevadilo ze idem čakať dalsich 50min. už mi to bolo jedno,prišla som tak či onak neskoro na nejaké veľké predstavenia k priateľom.

ale vrátim sa k poslednému vlaku coz ma tiež pobavilo, prišlo 11nast suprav a opäť som sedela v jednej z nich sama a tak som premýšľala či aspoň 11nast nás cestuje v celej 11vagonovej suprave a kde sa berú peniaze na tento nadštandard. Bola som veselo naladená,lebo kamarátka ma kontaktovala a posielala mi info o chladenom pive a bbq čo robia a že ma príde vyzdvihnúť zo stanice len nech jej dám vedieť z ktorej coz ma už pobavilo a rozosmialo ,bola som vďačná za ňu a všetko čo robí pre mňa je úžasný človek I jej rodina ale myslíte,že skutočne by som ju chcela hnať kvôli sebe hore dolu na stanicu,bola som tak šťastná že som došla,že som ju poprosila a chvíľu strpenia a že keď neprídem sama,pošlem jej súradnice kde som sa zabudla )coz pre zmenu pobavilo ju.

došla som kde som mala a tak skončil cestovatelsky zážitok naprieč anglickom kde som bola raz za m.jacksona a poviem vám,ťažká to chvíľa,nikdy nechcite byť v koži niekoho iného,buďte sami sebou))

a na záver úplný nekaslem,nekycham tak snáď som nedoniesla do tejto krásnej rodiny nič navyše nežiaduce iba spolocnost))pekný čas

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
0
Poslať správu

Chceš vedieť, keď zuzanajanosikova11 pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.