11.4.2020 14:37
Súzvuk
Báseň, v ktorej som siahla do koreňov všednej zamilovanosti.
Ľahkosť vánku do dlaní mi padá,
vlahou mlhy brázdim.
Nežnosť rumenných líc tvojích
ja miliónkrát ľúbim.
Hlad steká mi po bokoch,
pery túžbou pejú.
Slzu poláskam Ti úsmevmi,
podistým, dušu zahrejú.
Splna stískam teplo tváre,
zamat rúk tvojích.
Plač obnažil farbu lásky,
sľubov a citov drahých.
Okamih jarný, pijúci dážď,
sa sťa blesk v oku zapíše.
Veď i láska, ľúbosť zvaná,
tep kolíše.
A keď prameň vlasov
mi ískaš v tráve.
Srdce káže oddať sa láske
do tla pre dve tváre.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď novakovaviktoria pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.