Tak už aj ty?

Lenže ty si horšie ako ten hlas. Ty ma totiž klameš. A napriek tomu ti vždy verím. Asi to mám v sebe. Myslel som že už som cez to prešiel ale nie, vždy budem každému veriť. Predsa každý si zaslúži šancu na začiatku. Tak už mi prosím ťa neklam, srdce moje.

Po operácii a rozchode, som sa veľmi zmenil. Reštartoval som sa. Svoj život. Pri tom ako som sa venoval sám sebe, svojím koníčkom a zdraviu, som si začal vážiť sám seba. Predtým to tak nebolo. Vždy som tu pre každého, aj kto ma sklame, pomôžem hocikomu aj keď nemôžem hladám cestu vždy tu byť pre každého. Nie že by som teraz taký nebol, len už pozerám na seba čo ma to bude stáť. A kôli tomu, ste mi čo vraveli? "Si chladný ako ľad". Tak to ale nie je a ani nebolo. Voči ľuďom som rovnaký, voči vzťahom to bola pravda. Keď niekomu veríte 2 roky, no a potom vás podrazí v najhorší moment, prejaví sa to. Zároveň som človek, ktorý sa riadi svojim srdcom nie hlavou. Ja musím cítiť niečo extra a keď to necítim nejdem do toho. Nechcem milión frajeriek. Chcem len jednu jedinú, s ktorou budeme mať budúcnosť. Staromódne, ale to som ja. Takže hej bolo si chladné voči vzťahom a dievčatám, ktoré chceli len sex alebo ktoré to robili pre krásu a nie pre city. Za to ti ďakujem. Ale prečo si sa pri nej roztopilo?

Pôvodne sme sa v práci pozdravili, povedali nutné a to bolo všetko. Čo sa však zmenilo? Náš rovnaký tupý humor, spoločné prestávky, záujem.. Na prvé rande, aj na moment keď si ma musela pobozkať lebo ja sa veľmi hanbím. Na večer kedy si spravila totálne bláznovstvo a ja som sa zamiloval ešte oveľa viac. To čo si spravila bolo najzlatšia vec čo mohol niekto spraviť a pritom tak prirodzená. Všetko išlo úplne prirodzene, tak ako malo. Od rána do večera sme srandovali, hlúposti robili, všetko čo si vieš predstaviť. Kto nás videl, len ticho závidel. Tie tvoje oči, tá iskra v nich, ten úsmev keď som ťa držal vždy, to som nikdy nezažil, to bolo niečo neopísateľné, nádherné. Prečo jediné čo bolo slepé, si bolo ty?

Srandovali sme ako prídem za tebou, či pešo, či na bicykli. Je to totiž diaľka. Ale jedného dňa som si povedal prečo nie? Nevideli sme sa istý čas, ja som ho mal veľa a chcel som ťa vidieť a prekvapiť. To je to rozhodovanie srdcom o ktorom som vravel. No každopádne som musel rátať aj s tým že nebudeš doma. Napriek tomu som išiel. Bola si doma, síce si išla preč ale mali sme 10-15 minút? Ale videl som ťa, prekvapil som ťa. Lenže nebolo to tak ako si myslíš. Už to neboli bozky, objatia, držanie za ruku blbnutie. Zrazu to bolo odťahovanie, o bozku som mohol maximálne snívať, nahnevanie. Nechápem to dodnes. Ospravedlnil som sa za to. Áno ospravedlnil, čítaš dobre. Spravil som to preto, lebo na tebe a nás mi záleží omnoho viac, ako na mojom egu alebo pravde. Nemusel som to robiť, veď som nám chcel dobre. Ale ako som vravel vyššie, keď už do niečoho idem, cítim niečo extra.

Bohužial pre mňa, ty si prestala. Dôvod sa nedozviem asi nikdy. Kôli tomu že som nám chcel dobre? Zo dňa na deň si úplne otočila. Urazená, bez vtipov, bez hocičoho, som bol z ničoho nič cudzia osoba. Úplne si zabudla na všetko. A serie ma to. Ale evidentne len mňa. Na začiatku toho všetkého si mi vravela že za 4 dni som ti dal viac ako tvoj ex za celý čas. A tak si sa rozhodla, vykašlať na to, veď nám bolo super, tak treba to zahodiť, nie?

A toto je odpoveď, prečo som bol chladný na vzťahy. Ukázala si mi lásku. Takú akú som dovtedy nepoznal. A nakoniec si mi ukázala sklamanie. Vŕta mi však v hlave otázka, prečo to je preč? A hlavne, čo to bolo, keď si to zahodila? Pýtam sa preto lebo som videl v tvojich očiach čo v žiadnych, ktoré som dodnes videl.

Som zvedavý, aké po tomto zostaneš srdiečko moje. Budeš znova chladné voči vzťahom? Alebo budeš otvorenejšie? Poučíš sa konečne z toho? Otvor svoje oči a už ma neklam prosím ťa. Veď si mojou súčasťou, tak neubližuj samé sebe.