Tak kto?

MAL. Lebo to druhý tak vraveli že?Nakoniec si vždy vyhrala "ty". Pre mňa to bol štít, ochrana. Tváriť sa že neverím ľuďom, že, ako si vravela, som chladný ako ľad. Ale hovoriť ti to nemusím. Zistila si že to tak nie je. V skutočnosti som citlivý až veľmi. Totiž nie všetko, čo vravia druhý musí tak byť. A vtedy si vyhrala.

Keď som bol mladší, tak raz mi blízka osoba povedala, že som strašne naivný. Ja som ani nevedel čo to znamená. Ale myslím že vtedy ma začarovala. Sú to už roky ale pametám si to dodnes. Viacej sa totiž ani trafiť nemohla. A vieš ako to bolí? A pritom sa to deje stále. A moja duša, moje srdce aj tak nie sú ochotné sa tomu prispôsobiť. Alebo si aspoň trošku dávať pozor.

Prečo inak by sa to stále dialo? Nejsom človek, ktorý musí byť vo vzťahu. Radšej som sám ako byť s nesprávnou osobou. A preto vraj niesom citlivý. Problém je že vždy sa nájde nejaká osoba, ktorá mi to po čase chce rozbúrať. A čas od času sa to niekomu aj podarí. Neviem či to ľudí štve, keď ste sám a šťastný, keď to musia ničiť alebo aký s tým majú problém. To ozaj vám stojí za to plýtvať tou energiou, ktorú môžte dávať do seba alebo do niečoho/niekoho zmysluplného? Ozaj vám stojí za to, hrať sa na niekoho kto nejste? Tvárite sa ako dobrí ľudia, ktorý pomáhajú a pritom ste opak. Ubližovať ľuďom vedome, veď to je choré. Vyžívate sa že človek sa potom trápi. Načo by ste to inak robili? Viete že k človeku nič necítite a napriek tomu mu klamete. Chodíte s ním von, bozkávateho ho, objímate ho... Klamete mu. Ublížite mu. A vy viete že to spravíte už dopredu. Nikdy mi neprestane vŕtať hlavou že prečo. Ja by som sa nevedel pozrieť do zrkadla na seba.

Ako napríklad ty. Frajer ťa sklame, utešujem ťa, pomáham, povieš keby nemáš frajera tak už si dávno so mnou, že sa nemôžeme znova stretnúť lebo by si sa neudržala, načo si mi motala hlavu keď si vedela že ma sklameš? Áno mohol som ti povedať kašli naňho, pozri aký je, čo robí. Obaja sme cítili že to je niečo viac medzi nami. Vzťah som ti nerozbil, zachraňoval som ti ho, presviedčal že tvoj frajer je super a daj mu šancu. Napriek citom nás oboch. Skončil som ako debil, ktorý nemohol ti ani napísať.

Alebo ty. Boli sme kamoši. Mala si nejakú hodnotu pre mňa. Až kým som sa to nedozvedel. Kôli tebe chlap opustil rodinu a ty si o tom vedela. A vždy keď on odišiel za prácou tak si ma volala k sebe. Mala si však smolu. Lebo si si myslela že dokážeš ma zviesť. Že tie reči čo kolujú, že nespávam s niekým len tak, že nejsú pravdivé. To si však len dúfala. Vedela si že to tak skončí že budem sklamaný, napriek tomu si mi hrala na city až dokým som sa to všetko nedozvedel.

A čo ty? O tebe som už písal. Ty si mi ukázala čo je to láska. Dodnes neverím že to čo som na tebe videl, čo som pri tebe cítil že to ide zahrať. To by bolo na Hollywood. Napriek tomu budem musieť tomu začať veriť. Ty si súhlasila s obedom a brala to prvá ako rande. Ty si ma pobozkala prvá. Ty si ma predstavila rodičom. A napriek tomu si ma takto z ničoho nič dokázala zraniť? Koľkokrát som ťa potom volal von? Na kávu? Obed? Nikdy si už nešla, lebo si nemohla, lebo škola, doma, a všetko toto. Ale potom si mi písala ako si bola vonku, na káve, na drinku, ... . Mne si však tvrdila že nemáš čas. Ani ja nemám koľkokrát čas, mám plný deň a som rád keď aspoň stihnem sa normálne vyspať, keďže ani to nie je pravidlo a občas mi to vyjde len na 3-4 hodinky, ale keď je niekto alebo niečo dôležité pre človeka, tak si ten čas si spraví. Tešilo ťa to že niekomu ubližuješ? Komu si tvrdila že ho ľúbiš? Musela si vedieť že mi to doplo, ale napriek tomu si ma trápila.

Tak som teda necitlivý ja, či vy? Ja sa tak len tvárim, lebo nechcem nech mi je ublížené, ale taký niesom. Len si dávam väčší pozor. Ja som stále rovnaký, naivný, mladý, citlivý chalan ako som bol vždy... Stále som teda ten chladný ja?