Nezdá sa mi to?

Skutočne si preč? Hej si, môžem si konečne oddýchnuť. S mojím šťastím som to zrovna zakríkol ale čo už. Obaja vieme prečo si zmizol. Ďakujem. Znova som dal na prvé miesto sám seba.

Slastný to pocit. Byť tým, kým chcem byť. Zbytočne veľa nepremýšlať, len si užívať chvílu, ten daný moment. Spievať si na celú bytovku a neriešiť, navariť si jedlo, zamakať na sebe, upratať byt, ... . Chápeš to, aj upratovanie je super a ma baví, keď tu nie si. Alebo je to tým, že som v rámci možností poriadkumilovný? Nie nebudem si kaziť ilúzie, je to tým že si preč. Tak ako prichádzaš, tak rovnako aj odchádzaš. Bez upozornenia. Nečakal som to. Bol som zmätený, poslednou dobou. Z dievčat, z obmedzení, z kamarátov, z práce a mnoha iného. Dával nám život veľa toho do hlavy. Pritom tam je tvoje miesto. Ale som šťastný. Keď sa mi pred rokom otočil život, našiel som práve toto. Šťastie. Stal som sa presne tým, kým som chcel byť, a presne tým som. Viem divné, ale koniec tohto je ešte divnejší, ver mi. Dalo to síce zabrať, robiť veci tak ako chcem a kedy chcem, bez ohladu kto a čo na to povie, ale odmena je obrovská. V týchto chvílach najradšej nerobím nič a zároveň všetko. Užívam si ako vtáčiky štebotajú, ako sa ľudia na lavičkách bavia, ako sa deti hrajú, ako si sám sedím a pozorujem tento svet. Ale zároveň musím upratovať, variť, prať lebo inokedy sa do toho ťažko nútim, a teraz to robím s takou energiou, že poháňam celú bytovku. Je to zvláštne, ale nádherné.

A ja momentálne som tým, kým chcem byť. Chcem byť svojím hlasom duše. Bez zbytočného, ako hovoria angličania, overthinking, lebo to robím priveľmi často. Som ale šťastný že si preč? Nie. A vieš čo je na tom divné? Že momentálne sa ja prihováram tebe...