-1 a ½ minúty čitania-
Tieto blogy píšem v časoch pandémie, boja s Covidom 19 (Jar, 2020). Následná panika a paralýza ekonomiky obnažila finančnú kondíciu slovenských domácností. Ak vydržíš, ponúknem ti dôvody, prečo sa nad možnosťou podnikať aspoň zamyslieť a aj to ako na to od A po Z.
Pomôžem ti prevziať za seba, za svoj život a v neposlednom rade aj za svoje financie priamu zodpovednosť. Pomôžem ti odštartovať do dobrých časov pred nami a verím, že ti takisto pomôžem byť menej zraniteľný v časoch zlých. Tie totiž každú dekádu s pravidelnosťou morských vĺn, obmývajú základy toho, čo deň za dňom usilovne budujeme a čomu veríme.
Esencia podnikania
Esenciou podnikania je byť príčinou prečo sa veci dejú, nie dôsledok rozhodovania niekoho iného. Podnikateľ po-dni-ká. Aktívne vytvára situácie a vzťahy a tým preberá totálne zodpovednosť za svoj život. Veľmi zjednodušene, ak máš v hlave “Filipa” a správne použiješ svoju šedú kôru mozgovú, môžeš so svojim životom spraviť “veľké veci” (bez toho, aby si čakal, že ich za teba spraví niekto iný).
Kapitánom vlastnej lode
Verím, že príklady rezonujú najviac. Predstav si, že si rybár. Môžeš čakať, kým ťa niekto zoberie do svojho tímu, na miesto pri rieke, ktoré vyberie on a ponúkne ti, aby si chytal pre neho s tým, že časť úlovku bude tvoja (tvoja odmena - tvoj plat).
Alebo sa rozhodneš, že si miesto, čas, návnady a techniku vyberieš a zostrojíš sám a všetko čo chytíš (alebo aj nechytíš - riziko podnikania) bude tvoje. Nedostaneš len podiel z chytených rýb, ale celkový výsledok bude závisieť čisto od teba, od tvojich schopností, šikovnosti a vynaloženej snahy. Nikto ti nebude vravieť kedy, kde a čo máš robiť. Tvoja snaha a chuť do práce, nebude limitovaná práve výškou dohodnutej odmeny.
Dáš si možnosť stať sa Petrom Saganom svojho života a nebudeš len anonymný domestik, ktorý mu rozbieha posledný špurt. A ak ti to pôjde dobre, prizveš si k sebe ďalších rybárov, ktorým vieš dať prácu ty a ktorým budeš vedieť pomôcť opäť ty.
Totálna zodpovednosť
Prevezmeš zodpovednosť za dom, v ktorom vyrastú tvoje deti. Prevezmeš zodpovednosť za školu a vzdelanie, ktoré im dopraješ. Keď budú tvoji rodičia starí a budú potrebovať zaopatriť, budeš mať alternatívu ako im dopriať všetko čo potrebujú. Bez toho, aby boli vďaka tomu, že si nemal v minulosti gule stáť na svojich nohach, zavretí v rodičovskom byte na sídlisku. Odkázaný na tvoje sporadické návštevy (lebo musíš byť v práci a nie s nimi, keď ťa budú potrebovať).
Zamestnanci odovzdávajú veľkú časť zodpovednosti za seba práve zamestnávateľovi. Platia však privysokú cenu za ilúziu ekonomickej stability, s ktorou odovzdávajú aj kus vlastnej slobody. Chápem, je ťažké si to priznať a ísť vlastnou cestou proti tomu, čo robí väčšina. Chápem, je ťažké opustiť zaužívanú zónu komfortu, odrobiť si "osmičku", zavrieť za sebou dvere od kanclu, všetko vypustiť z hlavy a vrátiť sa až ráno.
No fakt to stojí za to? Koľkí zo zamestnancov si môžu počas dňa robiť "čo chcú"? Koľkí z nich (ne)musía čakať - žiadať - dúfať, kým šéf rozhodne, kým šéf povolí? 8, 10 či 12 hodín submisívneho správania v práci si prenášame z práce domov. Z tigrov a tigríc, sa postupne stávajú bezzubé šelmy uväznené v spokojnej rezignácii.
S ambicióznymi ľudmi a nie len o podnikaní, sa zhováram aj v podcaste Krok vpred.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď romanhutira pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.