Nové technológie odjakživa zohrávali úlohu v spôsobe, akým ľudia premýšľajú o svete a ich postavení v ňom. Enormný technologický pokrok, ktorý ľudstvo zaznamenalo za posledných 50 rokov a predovšetkým vznik a rozšírenie internetu zásadným spôsobom zmenil spôsob, akým pracujeme, trávime voľný čas, vyhľadávame a spracovávame informácie, nakupujeme, komunikujeme, ale v neposlednom rade, akým spôsobom vnímame a správame sa v novom psychologickom prostredí. Výsledkom existencie nového typu prostredia (kyberpriestoru - cyberspace) sú jednak zmeny a adaptácia na vnímanie nového druhu reality a spôsob akým internalizujeme naše pocity.
Priemerný človek strávi na internete až 24 hodín týždenne, ľudia vo veku od 16 do 24 rokov pred obrazovkou strávia až 34,3 hodín týždenne. V roku 2008 vlastnilo smartfón iba 17 % celkovej populácie, dnes je to až 78 % (StartItUp.sk).
Moderná technológie vytvorili nový typ prostredia, v ktorom žijeme a ktoré nám umožňuje rôznymi spôsobmi zlepšovať kvalitu nášho života, zároveň ale predstavuje pre ľudstvo výzvu vo viacerých aspektoch.
Tejto problematike sa už v súčasnosti venuje nový vedný interdisciplinárny odbor aplikovanej psychológie, ktorý sa nazýva kyberpsychológia. Kyberpsychológia je nová rozvíjajúca sa vedecká disciplina, ktorá sa zameriava na psychologické javy, ktoré sa objavujú v dôsledku ľudskej interakcie s digitálnymi technológiami, najmä internetom.
Kyberpsychologický výskum sa zameriava najmä na vplyv internetu a kybernetického priestoru na psychologické správanie a prežívanie jednotlivcov a skupín. Niektoré aktuálne témy zahŕňajú: online identitu, online vzťahy, typy osobností v kybernetickom priestore, prenos do počítačov (transference to computers), závislosť na počítačoch a internete, regresívne správanie v kybernetickom priestore, online zmena pohlavia, kyberšikanu a mnohé ďalšie.
Stručne povedané, kyberpsychológia dnes existuje, aby sformulovala výskumné otázky týkajúce sa nepopierateľného prepojenia moderných technológií a psychológie s cieľom pomôcť skvalitniť životy ľudí.
Doposiaľ̌ neexistuje jednotná́ a všeobecne používaná definícia pojmu kyberpriestor, no takmer všetky sa zhodujú v tom, že sa jedná o nefyzický (virtuálny) priestor, ktorý slúži ku komunikácii pomocou moderných technológií. Synonymom pre kyberpriestor je tiež internet alebo online svet. Kyberpriestor predstavuje istý druh sociálneho prostredia, v rámci ktorého spolu jednotliví užívatelia komunikujú, spolupracujú alebo si vymieňajú svoje skúsenosti.
Kyberpriestor umožňuje svojim užívateľom zotrvať v anonymite. Ide o prostredie bez zábran, kde človek približuje svoje správanie tomu, čo mu je najbližšie a najprirodzenejšie, bez ohľadu na okolnosti či očakávania okolia. Prispieva to k poznaniu "kým reálne je" a k formovaniu vlastného sebapoňatia. Hu Chuan (2017) sa domnieva, že aspekt nášho vlastného „Ja“ sa v online priestore prejavuje ako tzv. pravdivé „Ja“, ktoré sa prejavuje práve v anonymnom svete kyberpriestoru.
Toto anonymné prostredie nám pomáha odhaľovať a spoznávať naše pravdivé „Ja“ (Hu Chuan, 2017). Výskum tiež upozorňuje na skutočnosť, že pravdivé „Ja“ môže mať aj svoju negatívnu stránku. Práve vďaka anonymite tohto prostredia ľudia nemajú až také zábrany v prezentovaní negatívnej stránky svojej osobnosti. Toto prostredie im tak ponúka možnosť sebavyjadrenia bez pocitu výraznejšieho obmedzenia sociálnymi normami a očakávaniami (tzv. disinhibícia).
Anonymita, ale na druhej strane umožňuje aj opak, a to vytvorenie alternatívnej formy nepravdivého “Ja”, ktoré sa v praxi prejavuje ako vytvorenie tzv. fake profilov, alebo predstieranie, že uživateľ internetu je niekto iný. Ľudia si v online priestore môžu vybrať, do akej miery bude ich profil zodpovedať skutočnosti. Na túto skutočnosť úzko nadväzuje ďalšie špefifikum kyberpriestoru - identita alebo flexibilita identity.
V kyberpriestore nevystupujeme ako fyzické subjekty, ale len v podobe virtuálnych reprezentácií nás samotných. Šmahel (2003) tvrdí, že to, čo vkladáme do našej virtuálnej reprezentácie, je vedomé len do istej miery. Jej veľká časť je totiž tvorená našimi projekciami, predstavami, nevedomými prianiami či komplexmi. Online priestor nám poskytuje príležitosť k vlastnej kontrolovanej sebaprezentácii.
Absencia senzorickej skúsenosti - zmyslová skúsenosť interakcií v kybernetickom priestore je obmedzená - osobu na druhej strane “chatu” nevidíme ani nepočujeme. Väčšinou spolu ľudia komunikujú prostredníctvom písaného textu a aj napriek možnosti využitia audio-video technológií, fyzické, hmatové a iné zmyslové interakcie resp. vnemy nie sú v online priestore dostupné.
Zmenené vnímanie - pozeranie sa na monitor počítača alebo obrazovku telefónu môže dokonca zmeniť stav nášho vedomia. V priebehu online komunikácie niektorí ľudia zažívajú stav istého prepojenia svojej mysle s mysľou osoby, s ktorou komunikujú, ich zážitok sa tak stáva surrealistickým, niekedy pripomínajúci bdelé snenie. Tieto zmenené a snové stavy vedomia v kybernetickom priestore sú z časti príčinou toho, prečo je pre niektorých ľudí taký atraktívny. Táto skutočnosť môže vysvetľovať niektoré formy závislosti na moderných technológiách a kybernetickom priestore.
Rovnosť príležitostí (equalized status) - vo väčšine prípadov má v kyberpriestore každý rovnakú príležitosť vyjadriť sa a to bez ohľadu na jeho stav, bohatstvo, rasu, pohlavie a iné charakteristiky. - všetci majú rovnaké východzie podmienky. Niekedy sa tento jav nazýva „čistou demokraciou“. Postavenie (status) človeka vo vonkajšom reálnom svete, ale v konečnom dôsledku má určitý vplyv na jeho správanie sa v kybernetickom priestore. To ako človek vplýva a pôsobí na ostatných závisí od jeho zručností v komunikácii (vrátane písomného prejavu a vyjadrovania sa), vytrvalosti, kvality ideí a technických zručností.
Presah priestoru (transcended space) - geografická vzdialenosť nehrá v kyberpriestore žiadnu úlohu, komunikovať je možné s človekom bez ohľadu na to, kde sa práve nachádza. Nezávislosť komunikácie od geografickej lokalizácie subjektu je veľkou výhodou.
Časová flexibilita (temporal flexibility) - špecifikom kyberpriestoru je možnosť synchrónnej komunikácie (napr. chat alebo instant messaging). Na druhej strane zahŕňa aj asynchrónnu formu komunikácie (napr. e-mail, blog), ktorá nevyžaduje, aby ľudia v danom okamihu vzájomne komunikovali a spolupracovali. Pri asynchrónnej aj synchrónnej komunikácii (s výnimkou videokonferencií a telefonovania cez internet) dochádza k dekompresii času. Počas rozhovoru alebo chatu máte na odpoveď niekoľko sekúnd až minút alebo aj viac, čo predstavuje podstatne dlhšie oneskorenie ako pri osobných stretnutiach. V e-mailoch, blogoch a na diskusných fórach má človek k dispozícii hodiny, dni alebo dokonca týždne na odpoveď. Kybernetický priestor vytvára špecifický časopriestor, v ktorom sa predlžuje aktuálny čas interakcií. Tento fakt vytvára tzv. komfortnú „zónu reflexie“. V porovnaní s osobnými stretnutiami má človek podstatne viac času na to, aby si veci premyslel a napísali odpoveď.
Multiplicita sociálnych interakcií - je ďalším zaujímavým fenoménom kyberpriestoru, v ktorom môže človek relatívne ľahko kontaktovať ľudí z akejkoľvek životnej sféry a komunikovať so stovkami, možno tisíckami ľudí. Človek sa môže angažovať v mnohých virtuálnych interakciách alebo vzťahoch, dokonca v rovnakom čase a bez toho, aby sa to druhá strana dozvedela. Pomocou internetových vyhľadávačov a sociálnych sietí sa človek môže priblížiť konkrétnym ľuďom alebo skupinám. Vyhľadávanie, filtrovanie a kontaktovanie konkrétnych ľudí a skupín je čoraz jednoduhžšie a efektívnejšie.
Zaznamenateľnosť online aktivít - väčšina online komunikácie sa dá zaznamenať a uložiť. Na rozdiel od interakcií v reálnom svete si môže používateľ v kybernetickom priestore uchovať trvalý záznam o tom, čo bolo povedané, komu a kedy. Je teda možné tieto vzťahy (interakcie) zdokumentovať v plnom rozsahu. Tieto záznamy môžu byť pre používateľa veľmi užitočné ale aj nebezpečné. Citovaný text je možné použiť ako spätnú väzbu pre partnera, alebo pre prípadnú budúci reflexiu pre seba samého. Keďže sú si ľudia vedomí toho, že všetko, čo v kybernetickom priestore komunikujú je možné zaznamenať, môžu zažívať úzkosť, nedôveru a dokonca paranoiu.
V online prostredí sa ľudia správajú inak, konanie človeka tu nemá také vážne následky, pri chatovaní sa ľudia stávajú odvážnejší, otvorenejší, strácajú prirodzenú hanblivosť či strach. V kyberpriesore o sebe veľakrát prezradíme viac, ako by sme chceli a to vďaka pocitu anonymity a neosobnému kontaktu. Ľudia, s ktorými komunikujeme sa menia na písmenká a emotikony v správe na messengeri. Ide o takzvaný disinhibičný efekt, ktorý mení dynamiku interpersonálnych vzťahov a počas online komunikácie v dôsledku absencie senzorických vnemov dochádza k odcudzeniu.
Špecifiká tohto priestoru tiež umožňujú jednotlivcom šíriť ďalej myšlienky a prostredníctvom emocionálnej nákazy (emotional contangion) zasiahnuť tisíce až milióny ďalších užívateľov a aktivizovať davy. Jedným z príkladov je začiatok Arabskej jari alebo u nás na Slovensku, po násilnej smrti novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, došlo prostredníctvom sociálnych sietí a internetu k mobilizácii desiatok tisích ľudí a následným protestom, ktoré viedli až k odstúpeniu premiéra. Kyberpriestor je tiež veľkou príležitosťou pre šírenie myšlienok extrémizmu, radikalizmu a antisemitizmu a nenávisti, čo sa posledné týždne prejavilo v Škandinávii.
Internet je preto dobrý sluha ale zlý pán, čoraz viac expertov upozorňuje na nebezpečenstvo, ktoré súvisí s týmito hrozbami a vlády štátov sa začínajú vážne zaoberať problematikou zodpovedného používania internetu.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Akadémia psychológie pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.