Pán trh

Základ tejto predstavy spočíva v tom, že na trh s cennými papiermi sa dá pozerať ako na náladového, maniodepresívneho partnera, ktorý je každý deň ochotný kupovať alebo vám predať polovicu akcií svojej spoločnosti. Jeho správanie môže byť divoké a priečiť zdravému rozumu. Je ťažké ho predvídať. Niekedy je euforický a má príliš vysokú mienku o svojich vyhliadkach. Vtedy vám ponúkne na predaj svoje akcie iba za najvyššiu cenu. Inokedy je deprimovaný a jeho vysoká mienka o sebe samom aj svojej spoločnosti ho opustí. V takom prípade vám ponúkne na predaj rovnaké akcie rovnakej spoločnosti za oveľa nižšiu, mimoriadne výhodnú cenu. A často je neutrálny. Hoci sa nikdy nemôžete spoľahnúť na to, akú má práve náladu, môžete si byť istý, že bez ohľadu na to, či s ním práve dnes obchodujete, Pán trh bude zajtra späť s celkom novou ponukou cien.

Keď sa pozrieme na trh cez objektív tejto Grahamovej alegórie, zistíme, prečo nám trhová cena hocaký deň neposkytne informáciu o skutočnej vnútornej hodnote akcie. K tomuto číslu musíme dospieť nezávisle a konať vtedy, keď má Pán trh náladu naklonenú v náš prospech. Práve o tom sa nás Buffett snaží presvedčiť vo svojich listoch a učí nás, že "dosiahnuteľnosť cenovej ponuky by sa nikdy nemala premeniť na pasívum, ktoré by vďaka jej periodickým odchýlkam zasa následne vytváralo vaše úsudky". Ak sa budete pri odhade hodnoty podniku spoliehať na trhovú cenu, veľmi pravdepodobne premeškáte príležitosť uskutočniť nákup v čase, keď je Pán trh v depresii, a predaj, keď prežíva eufóriu. Nemôžete nechať trh, aby rozmýšľal za vás. Investori vedia, že svoju prácu musia vykonať sami.

Keď vlastníte akciu, vlastníte aj podnik

Touto "prácou" je, samozrejme, odhad hodnoty podniku. Zatiaľ čo ceny môžu byť z krátkodobého hľadiska vydané na milosť a nemilosť nálade, akú má práve Pán trh, v dlhodobom horizonte majú akcie tendenciu približovať sa skutočnej vnútornej hodnote podniku. Ako hovorí Graham: "Krátkodobo sa trh ukazuje ako hlasovacie zariadenie, ale z dlhodobého hľadiska sa správa skôr ako váha." Má pravdu, pretože akcia už zo svojej definície predstavuje čiastočný nárok jej vlastníka na celý podnik. Ak dokážeme ohodnotiť podnik, dokážeme ohodnotiť aj akciu.

Je matematicky isté, že akcie podniku vo svojom súhrne a počas celého obdobia jeho existencie musia vyprodukovať výnos v súlade s výsledkami obchodnej činnosti podniku. Áno, je pravda, že v závislosti od načasovania nákupu a predaja sa bude niektorým akcionárom dočasne dariť lepšie ako ostatným, ale z celkového hľadiska budú nakoniec výsledky všetkých bystrých jedincov s lepšími výkonmi, alebo tých, ktorým praje šťastie, vyjadrené v dolároch, priamo úmerné rovnakému množstvu horších výsledkov neskúsených akcionárov, alebo tých, ktorým šťastie nepraje. Z toho dôvodu dosiahnu investori, ktorí sú schopní na základe solídnej analýzy dlhodobého investovania odhadnúť budúce výnosy podniku, pravdepodobne rovnaké dlhodobé výnosy zo svojich akcií, ak si dajú pozor, aby ich nepreplatili.

Preto investori hrajú dlhodobo. Z toho, čo nás Buffett učí, vieme, že svoje úsilie máme sústrediť na podnik ako celok, nie na načasovanie krátkodobých investícií, o ktorých si myslíme, že sa pravdepodobne vyplatia. Ako napísal: "To, kedy sa naša domnienka ukáže ako pravdivá, do značnej miery určí vývoj na burzovom trhu, ale presnosť našej analýzy nejakej spoločnosti z veľkej časti určí, či vôbec bude pravdivá. Inými slovami, skôr sa zameriavame na to, čo by sa malo stať, ako na to, kedy by sa to malo stať.

Túto myšlienku vo svojich listoch pravidelne zdôrazňuje, preto ju zdôrazním ešte raz: akcie nie sú iba kúsky papiera, s ktorými sa obchoduje hore-dolu; každá predstavuje nárok na nejaký podnik a mnohé z nich sa dajú analyzovať a hodnotiť. Ak sa trhové ceny podnikov (akcií) pohybujú dlhšie časové obdobie pod ich vnútornou hodnotou, trhové sily budú nakoniec pôsobiť tak, aby toto podhodnotenie napravili, pretože trh je z dlhodobého hľadiska efektívny.

"Kedy" nie je relevantnou otázkou, pretože to závisí od toho, ako sa správa Pán trh, a ten nie je spoľahlivý. V čase kúpy je ťažké vedieť, čo ho nakoniec prebudí, aby si uvedomil hodnotu, ktorú tam vy jasne vidíte. Často sa však stáva, že spoločnosti skupujú svoje akcie späť, keď zistia, že sú lacné. Väčšie spoločnosti a súkromné investičné firmy sa nezriedka spoliehajú na to, že získajú podhodnotené spoločnosti v celom svojom rozsahu. Účastníci trhu, ktorí si uvedomujú potenciál všetkých uvedených možností, často usilovne hľadajú práve také mimoriadne výhodné kúpy, čo samo o sebe pomáha likvidovať tieto znížené ceny. Buffett učí investorov, aby verili, že trh to nakoniec zvládne a všetko urovná. Upriamuje našu pozornosť na to, aby sme hľadali správne podniky za správne ceny a do veľkej miery ignorovali načasovanie, to znamená, kedy nakupovať alebo kedy očakávať, že investícia sa oplatí.

Odhady vývoja trhu

Ďalšia z lekcií, ktorú Buffett dáva do pozornosti, hovorí, že výkyvy nálady trhu môžu byť náhodné, čo ich zo svojej podstaty robí nepredvídateľnými. Snažiť sa prísť na to, čo sa z krátkodobého hľadiska stane, je jednoducho príliš komplikované, a preto jeho pohľad na makroekonomické premenné faktory (všeobecný názor na akcie, kurzy, devízový trh, komodity, hrubý domáci produkt) nezohráva v jeho investičných rozhodnutiach žiadnu podstatnú úlohu. Jeho listy sú plné kritiky na adresu tých, ktorí pri svojom rozhodovaní o kúpe a predaji využívajú krátkodobé predpovede. Rád cituje Grahama: "Špekulácia nie je ilegálna alebo nemorálna, ale ani sa po nej nepriberá (finančne)."

Buffett zostáva tejto myšlienke verný dodnes. V hre je jednoducho príliš veľa premenných. Napriek tomu mnohí profesionáli z Wall Street naďalej pokračujú vo vytváraní práve takýchto predpovedí. Stačí zapnúť televízor, aby človek videl týchto znalcov trhu, ktorí podľa všetkého riadia uštipačnou radou lorda Keynesa: "Ak neviete predpovedať dobre, predpovedajte často."

Ako investori chápeme, že správna odpoveď na otázky týkajúce sa toho, ako sa budú správať akcie, obligácie, úrokové sadzby, komodity a pod. v priebehu nasledujúceho dňa, mesiaca, štvrťroka, roka alebo dokonca počas niekoľkých rokov, znie: "Nemám najmenšie poňatie." Vďaka Buffettovmu náhľadu do problematiky sa učíme, ako sa nestať obeťou lákavého spevu sirén v podobe tzv. "expertov", nenechať si rozvíriť pokojnú hladinu nášho portfólia nadmerným obchodovaním s cennými papiermi, neskákať od jedného hrubého odhadu k druhému a nedovoliť, aby to, čo by inak mohlo predstavovať obstojný výsledok, pohltili dane, provízie a náhoda. Podľa Buffetta vám predpovede často povedia viac o predpovedajúcom ako o budúcnosti samotnej.

Z toho celkom prirodzene vyplývajú niektoré ďalšie rady: nechajte svoju myseľ, nech sa nebráni myšlienke "nemám najmenšie poňatie" a prijme ju za vlastnú. Oslobodí vás to od zbytočného mrhania drahocenným časom a úsilím a umožní vám sústrediť sa na premýšľanie a úvahy o budúcom vývoji na trhu z výhodnej pozície vlastníka alebo potenciálneho vlastníka celého podniku, ktorému by ste rozumeli a ktorý budete považovať za atraktívny. Kto by predával firmu iba preto, lebo sa nazdáva, že existuje minimálne šesťdesiatpäť percentná možnosť, že Federálny rezervný systém zvýši budúci rok úrokové sadzby? Takisto buďte skeptický ku každému, kto tvrdí, že má jasnú predstavu o budúcnosti. Znovu nám to pripomína skutočnosť, že sa nesmieme dať ovplyvniť názormi iných - musíme rozmýšľať sami sa seba. Vami platení poradcovia, nech už svoju prácu vykonávajú ochotne alebo nie, vás budú zrejme iba k tomu, aby ste robili to, čo je dobré pre nich. To je jednoducho zakotvené v ľudskej povahe. Značná časť Buffettovho ohromujúceho úspechu nielen počas rokov riadenia Partnerstva, ale aj počas ďalších rokov spočíva v tom, že nikdy nepredstieral, že rozumie niečomu, čo je nepoznateľné alebo zatiaľ neznáme. Jeho učenie povzbudzuje ostatných investorov, aby si osvojili podobný agnostický prístup a rozmýšľali sami sa seba.

Predpovedateľnosť poklesov po raste

Jednou z položiek na zozname nepoznateľného je otázka, kedy dôjde k výraznému prepadu trhu. Ide o ďalšiu kľúčovú a usmerňujúcu zásadu, ktorú Buffett vyvodil z učenia Bena Grahama a vydedukoval z jeho pojmu Pán trh. Trh sa z času na čas nevyhnutne prepadne do veľmi nevľúdnej nálady a proti tomu, aby sa človek vyhol tomuto prudkému pádu, sa dá za normálnych okolností urobiť veľmi málo. Buffett upozorňuje investorov, že počas takých období dokonca aj portfólio extrémne lacných cenných papierov bude pravdepodobne klesať na hodnote spoločne s verejným trhom. Vyzdvihuje to ako nevyhnutnú súčasť vlastníctva cenných papierov a zdôrazňuje, že pokiaľ vám päťdesiat percentný pokles hodnoty vášho investičného portfólia spôsobí ťažkosti, musíte svoju angažovanosť na trhu cenných papierov obmedziť.

Dobrou správou je, že občasný pokles trhu má pre dlhodobých investorov iba malé následky. Pripraviť sa na to, aby ste dokázali mávnuť rukou nad ďalším prepadom trhu, je dôležitou súčasťou Buffettovej detailne rozpracovanej metódy. Hoci nikto nevie, ako sa trh bude správať a čo z roka na rok urobí, je dosť pravdepodobné, že v priebehu ďalších desiatich alebo dvadsiatich rokov zaznamenáme dvadsať- až tridsať percentné poklesy. Kedy presne k nim dôjde, nie je vôbec dôležité. To, na čom záleží, je, kde začnete a kam sa dostanete- pokojne prehoďte poradie plusových a mínusových rokov a napokon beztak dospejete k rovnakému konečnému výsledku. Keďže všeobecný trend vývoja trhu smeruje hore, a za predpokladu, že vás bolestný pokles o 25 až 40 % nejakým spôsobom neprinúti rozpredať vaše akcie za nízke ceny, malo by vám v dlhodobom horizonte dariť veľmi dobre. Môžete pokojne dovoliť trhu, nech si skáče hore dolu, čo istotne bude robiť.

Bohužiaľ tí, ktorým chýba podobný spôsob myslenia a zastávajú odlišný prístup, sa často stávajú obeťami vlastných emócií a keď je trh na zostupe, začnú zo strachu predávať. Podľa jednej zo štúdií, ktoré uskutočnila investičná spoločnosť Fidelity, dosahovali najväčší výkon zo všetkých jej majiteľov účtov tí, ktorí doslova zabudli na svoje portfólio. Zatiaľ čo väčšina investorov predávala, keď sa vyhliadky trhu ukázali ako znepokojivé alebo dokonca celkom neisté, tým, ktorí ignorovali trhové hromadné predaje titulov (alebo zabudli, že vôbec investovali), sa darilo oveľa lepšie. Skvelá rada znie: aby sa z vás stal úspešný investor, musíte vedieť oddeliť svoje emocionálne reakcie na prudký pokles cien od svojich poznávacích schopností a racionálneho uvažovania odhadcu dlhodobej hodnoty podniku. Nikdy nesmiete dovoliť, aby prepad akcií na burze premenil vaše aktíva na pasíva.

Graham to nádherne vysvetlil vo svojej knihe Inteligentný investor:

Ozajstný investor sa iba málokedy nechá prinútiť k tomu, aby predal svoje akcie, a kedykoľvek si môže dovoliť ignorovať ich súčasnú ponuku na burze. Musí im venovať pozornosť a konať iba to dej miery, do akej to vyhovuje jeho účtovnej knihe, nie viac. Preto investor, ktorý dovolí, aby ho zachvátila panika, alebo má prehnané obavy z neodôvodnených trhových poklesov svojich držaných akcií, si veľmi nešťastným spôsobom mení východiskovú výhodu na hlavnú nevýhodu. Taký človek by na tom bol finančne oveľa lepšie, keby sa jeho akcie na burze vôbec nekótovali, pretože by bol v takom prípade ušetrený duševného trápenia, ktoré mu spôsobia chybné úsudky niekoho iného.