Zložené úročenie (8 div sveta)

"Taký neskutočný geometrický rast názorne ukazuje buď hodnotu dlhého života, alebo hodnotu zloženého úročenia vašich peňazí so slušnou úrokovou sadzbou."

Einstein vraj nazval zložený úrok ôsmym divom sveta a povedal, že "tí, ktorí mu rozumejú, na ňom zarábajú, a tí, ktorí mu nerozumejú, zaň platia". Buffett prostredníctvom vtipných historiek vo svojich listoch učí investorov, že sila zloženého úroku sa nedá porovnať so žiadnym iným faktorom pri tvorbe bohatstva investovaním. Zložené úročenie počas celoživotného investičného programu je bezkonkurenčne vašou najlepšou stratégiou.

Investičný program je vo svojej najhlbšej podstate predovšetkým programom zloženého úročenia. Je to proces nepretržitého reinvestovania ziskov tak, že každý nasledujúci prírastok prináša zisk sám osebe. Tieto zisky zo ziskov sa časom stávajú čoraz dominantnejšou zložkou celkových výnosov investičného programu. Dvomi rozhodujúcimi faktormi konečného výsledku sú (1) ročná priemerná miera zisku a (2) čas.

Zložené úročenie čerpá svoju silu z parabolickej povahy; čím dlhšie prebieha, tým je účinnejšie. Na vytvorenie dostatočného rozsahu, aby sa stalo viditeľnou hnacou silou v rámci investičného programu, je však potrebné naozaj značné množstvo času. Mnohí si preto jeho dôležitosť neuvedomujú a podceňujú ho. Ak tieto myšlienky využijete čím skôr a budete trpezlivý, nebudete už na to, aby sa z vás stal úspešný investor, nič viac potrebovať. Bohužiaľ, mnohí sú krátkozrakí alebo netrpezliví a nepodarí sa im plne využiť to, čo myšlienka zloženého úročenia ponúka.

Zoberme si napríklad účet so 100 000 dolármi, ktorý vynáša 10 % ročne. Celkový výnos bude asi o 7 % vyšší, keď sa zisky reinvestujú, než aby sa po päťročnom období iba pozberala úroda. Po desiatich rokoch však účet (nazvime ho účet so zloženým úrokom), na ktorý znovu investujete svoje zisky, vyprodukuje o 30 % viac ako ten, s ktorým to neurobíte. Po pätnástich rokoch už výsledky vykazujú "zrýchlený tep" a všetko sa dáva do pohybu. Teraz si náš účet so zloženým úrokom vedie približne o 70 % lepšie. Zložené úročenie narastá exponenciálne, naberá rýchlosť za pochodu a po dvadsiatich rokoch sa jeho výhoda zvyšuje až na hranicu 125 %. Neexistuje nič výkonnejšie. Míňanie vašich ziskov výraznou mierou zníži vaše celkové výnosy. Ako investori musíme nechať svoje zisky, nech sa hromadia ako hlavný hnací mechanizmus tvorby nášho bohatstva. Sme trpezlivý.

Význam zloženého úročenia sa nedá zveličiť. Vysvetľuje, prečo Charlie Munger, Buffettov priateľ počas rokov fungovania Partnerstva a terajší podpredseda predstavenstva spoločnosti Berkshire, raz povedal, že Buffett sa pozeral na účet od kaderníka za 10 dolárov, ako by ho to v skutočnosti stálo 300 000 dolárov. Ukazuje sa, že bol iba mierne konzervatívny. Keby totiž Buffett v roku 1956 strihania zriekol a namiesto toho investoval tých 10 dolárov do Partnerstva, jeho účet by mal dnes hodnotu viac ako milión (10 dolárov pri sadzbe 22% úročených za 58 rokov). Vnímané cez objektív Buffettovho zloženého úročenia nie je ťažké pochopiť, prečo žije tak skromne. Strihanie vlasov je naozaj poriadne drahé!

Dvadsaťpäťročný Buffett bol presvedčený o tom, že sila zloženého úroku ho urobí bohatým. Po návrate do Omahy s kapitálom niečo vyše 100 000 dolárov začal ešte pred rozbehnutím svojej partnerskej spolupráce o sebe rozmýšľať ako o niekom, kto už je v podstate zabezpečený. Plánoval, že bude veľa čítať a možno navštevovať aj nejaké prednášky na univerzite. Bol si natoľko istý tým, čo dokáže zložený úrok, že sa doslova obával potencionálneho nepriaznivého účinku, aký bude mať všetko jeho budúce bohatstvo na jeho rodinu. Nechcel mať rozmaznané deti a uvažoval o stratégii, vďaka ktorej by ich udržiaval pri zemi. Zatiaľ čo snaha vyvarovať sa rozmaznaných detí je sama o sebe pochopiteľná, uvedomte si, že mal vtedy iba dvadsaťpäť rokov, rozmýšľal doma vo svojej izbe a investoval iba veľmi skromné sumy.

Z toho nám prirodzene vyplýva malá rada: ak sa vám podarí nevyčerpať všetok svoj príjem a pritom dosiahnuť hoci aj mierne lepší ako priemerný výnos, potom na tom pravdepodobne budete finančne dobre. Rozhodujúca je však trpezlivosť. Zložený úrok si nemôžete vynútiť; musíte ho nechať vyzrieť. Zamyslite sa nad príkladom Ronalda Reada, pomocníka na benzínovej pumpe vo Vermonte, ktorý zarobil 8 miliónov dolárov v čistom tak, že celý život pravidelne investoval nepatrnú časť svojej výplaty do kvalitných dividendových akcií. Buffett už desaťročia žije v tom istom dome. Jeho prístup k životu a investovaniu je pragmatický a napĺňa ho. Jeho trpezlivosť a striedmosť mu vždy umožňovali investovať maximálne množstvo finančných prostriedkov a úročiť ich. To, spolu s vysokou mierou výnosnosti, ktorú dokáže vygenerovať, viedlo k tomu, že si mohol dovoliť venovať všetky svoje akcie spoločnosti Bershire nadácii Billa Gatesa - bol to najväčší dobročinný dar v dejinách ľudstva. A nielen to, je aj jedným z najšťastnejších mužov, akého si viem prestaviť, pretože urobil presne to, čo s každým dňom svojho dospelého života zamýšľal.

Radosti zloženého úročenia

Keď Buffett písal svojim partnerom o sile zloženého úročenia, poskytol im nasledujúcu tabuľku, ktorá ukazuje zisky zo zloženého úročenia 100 000 dolárov za obdobie 10 až 30 rokov pri úrokovej sadzbe v rozmedzí 4 %- 16 %.

4 % / 8 % / 12 % / 16 %

10 rokov / $ 48 024 / $ 115 892 / $ 210 584 / $ 341 143

20 rokov / $ 119 111 / $ 336 094 / $ 864 627 / $ 1 846 060

30 rokov / $ 224 337 / $ 906 260 / $ 2 895 970 / $ 8 484 940

Doprajte si trochu času, aby ste tie čísla vstrebali. Pozrite si čísla vľavo hore a pokračujte až k číslam vpravo dole. Všimnite si obrovskú finančnú výhodu dlhodobej investície a rovnako obrovskú výhodu získanú vďaka vysokej miere výnosnosti. Ak si viete oba faktory skombinovať, výsledok je ohromujúci: 100 000 dolárov zložene úročených pri 16 % bude mať o 30 rokov hodnotu takmer 8,5 milióna dolárov!

Buffett vo svojich listoch dáva do spojitosti tri úsmevné príbehy - o Kolumbovi, Mone Lise z Manhattanu, ktoré uvádzam v plnom znení na konci tejto kapitoly, aby som zdôraznil tieto fakty: (1) zložené úročenie je rovnakou mierov citlivé na zmeny v čase, ako je citlivé na zmeny v úrokovej sadzbe, a (2) zdanlivo zanedbateľné zmeny v úrokovej sadzbe reálne znásobujú sumy, keď sa na ne pozrieme cez optiku dlhodobého investičného programu.

Príbeh o Krištofovi Kolumbovi podčiarkuje jeho názor na to, že čo sa týka zloženého úročenia, čas je jednoznačne na vašej strane. Dozviete sa, že keby kráľovná Izabela neminula 30 000 dolárov na financovanie Kolumbovej plavby a namiesto toho investovala tieto prostriedky do niečoho, čo by sa zložene úročilo pri 4 % ročne, táto suma by do roku 1963 narástla na hodnotu 2 biliónov dolárov (7,3 bilióna dnes). Ako Buffett zavtipkoval: "Bez toho, aby sme sa pokúsili vyčísliť hodnotu nehmotného prínosu vyplývajúceho z objavenia nového kontinentu, je potrebné zdôrazniť, že keby aj prevládli práva nelegálnych usadlíkov, celý obchod by nebol práve ďalším IBM." Vďaka dlhému časovanému obdobiu dokonca aj najskromnejšie množstvo počiatočného kapitálu, investovaného pri relatívne nízkych úrokových sadzbách, narastie do závratnej sumy.

Doprajte si ešte trochu času a znovu sa pozrite na tabuľku zloženého úročenia, ale tentoraz sa zamerajte na stĺpec s výnosmi pri úrokovej sadzbe 8 %. Desať rokov zloženého úročenia vyprodukuje zisk 115 892 dolárov. Predĺžte toto obdobie zloženého úročenia na trojnásobok (z 10 na 30 rokov) a zisk sa zvýši takmer deväťnásobne.

V druhom príbehu nám Buffett rozpráva príbeh o francúzskom kráľovi Františkovi I., ktorý zaplatil 20 000 dolárov za Monu Lisu. V tomto prípade Buffett ukazuje, akú absurdnosť prináša vysoká miera návratnosti a dlhé časové obdobie, ak ho extrapolujeme príliš ďaleko do budúcnosti. Keby sa týchto 20 000 dolárov namiesto kúpy obrazu využilo na zložené úročenie pri 6 % ročne, ich hodnota by do roku 1964 narástla do vášky 1 kvadrilióna dolárov, čo je takmer 3000-krát viac, ako vtedy tvoril národný dlh. Buffett sa možno prihováral priamo svojej manželke, milovníčke umenia a dlhoročnej majiteľke galérie, keď povedal: "Verím, že toto ukončí všetky diskusie v našej domácnosti o akomkoľvek nákupe obrazov, ktoré sú kvalifikované ako investícia."

Keď necháme dlhé časové obdobie a vysokú mieru rasti zájsť príliš ďaleko, niet pochýb o tom, že ich kombinácia vyprodukuje absurdné odhady. Preto sa Buffett vždy snažil zabrániť svojim partnerom v extrapoláciách jeho výsledkov do veľmi vzdialenej budúcnosti. V roku 1963 napísal:

Niektorých z vás možno bude deprimovať, že som do uvedenej tabuľky nezačlenil sadzbu 22,3 %. ...Táto úroková sadzba, samozrejme, prechádza daniam z príjmu, ktoré odvádzate priamo vy - nie partnerstvo. I keď vylúčime tento faktor, podobná kalkulácia iba potvrdí bláznivosť myšlienky zloženého úročenia pri veľmi vysokých sadzbách - dokonca aj pri pôvodne skromných sumách...

Aby som uviedol modernejší príklad, spoločnosť Berkshire dokázala pod Buffettovým vedením počas počas posledných 50 rokov zvyšovať zloženým úročením hodnotu každej svojej akcie o 21,6 % ročne. Akcia, ktorá sa v roku 1965 obchodovala približne za 18 dolárov, má v čase, 2015, neuveriteľnú cenu 218 000 dolárov. Celková trhová hodnota spoločnosti je dnes na úrovni 359 miliárd dolárov. Ak si akcie spoločnosti Berkshire udržia rovnaké tempo aj naďalej, potom bude hodnota jednej akcie v roku 2065 dosahovať výšku 3,8 miliardy dolárov a trhová hodnota presiahne 6 kvadriliónov dolárov, čo je oveľa viac ako hodnota všetkých verejných obchodných spoločností na tejto planéte dohromady.

Z toho vidno, že neustále pokračujúca vysoká miera rastu je neudržateľná. Čím rozsiahlejší je investičný program, tým ťažšie je preň rásť. To je zákon veľkých čísel v praxi a Buffett je v tomto smere od čias písania listov svojim partnerom až dodnes veľmi úprimný. Berkshire je dnes jednoducho príliš veľká spoločnosť na to, aby mohla rásť oveľa rýchlejšie než ekonomika ako celok.

Čo je v stávke pre dnešných investorov

Buffett odhadoval, že celkový trh sa v dlhšom časovom období zhodnotí v priemere o 5 až 8 % ročne. Keď sa pozrieme do minulosti, index S&P 500 vykázal od roku 1950 niečo vyše 7 % zloženej ročnej miery rastu a priemer za všetky desaťročné obdobia odvtedy predstavoval 6,8 %. Keď k tomu prirátame nezdanené dividendy, priblížime sa k hranici 10 %. Tieto nad očakávania lepšie výsledky pochádzajú z veľkej časti z nepredvídaného poklesu úrokových sadzieb (čím nižšie sú výnosy zo štátnych dlhopisov, tým vyššia bude za inak nezmenených podmienok hodnota akcií). Pri dnešnom výnose z dlhopisov pohybujúcom sa tesne nad hranicou nuly sa zdá rozumné predpokladať, že v nasledujúcich dvadsiatich až tridsiatich rokoch sa akcie budú zhodnocovať o 5-6 % ročne. Ak získame také výsledky, potom sila zloženého úročenia bude rovnako dôležitá, ale bude trvať dlhšie, kým sa prejavia jej účinky a začnú naberať na obrátkach.

Môj číselný údaj 5-6 % je iba hrubý odhad, vy si môžete urobiť vlastný. Buffett ponúkol veľmi podrobný opis svojich úvah v liste z októbra 1969, práve keď končil prevádzku svojho partnerstva. Táto časť listu mala pomôcť jeho partnerom, ktorí sa čoskoro mali postaviť na vlastné nohy ako investori, a zamýšľal sa v nej nad tým, aký podiel ich kapitálu by mal byť uložený v akciách a aké výnosy by mohli očakávať:

Vyhliadky na obdobie desiatich rokov zrejme nie sú pre korporátne akcie ako skupiny lepšie než 9 % dovedna, povedzme 3 % vo výnosoch z dividend a 6 % výnos z nárastu hodnoty. Pochybujem, že hrubý národný produkt porastie medziročne o viac ako 6 %- neverím, že by zisky korporácií mohli narásť významnou mierou ako percento HNP - a pokiaľ sa nezmenia ukazovatele pomeru trhovej ceny akcie k čistému zisku na akciu (čo by na základe tohto predpokladu a so súčasnými úrokovými sadzbami nemali), celkové zhodnotenie amerických korporácií by nemalo pri dlhodobej zloženej úrokovej miere prekročiť 6 % ročne. Táto typická skúsenosť s akciami môže vyprodukovať (pre už spomínaného daňového poplatníka) 1,75 % po zdanení dividend a 4,75 % po zdanení kapitálových výnosov, teda celkový výnos po zaplatení daní približne 6,5 %. Rozloženie dividend a kapitálových ziskov pred zdanením nepatrne slabší výsledok. To sa príliš nelíši od historických skúseností a celkove som presvedčený o tom, že daňové zákony týkajúce sa kapitálových ziskov budú pravdepodobne prísnejšie ako v minulosti.

Nech už vám burzový trh počas vašej celoživotnej investičnej činnosti prinesie akékoľvek výsledky, Buffettov posledný príbeh z jeho trilógie o zloženom úročení vám dokonale poslúži na to, aby ste lepšie pochopili, ako dokonca aj nepatrné zníženie hodnoty - takmer zanedbateľná zmena v zloženej úrokovej sadzbe - vyprodukuje v dlhodobom horizonte nesmierne odlišné výsledky. V úsmevnom príbehu o Indiánoch Buffett vyrátal, že suma 24 dolárov, ktorú dostali za ostrov Manhattan, dosiahla v roku 1965 pri zloženom úročení zisku a predpokladaných 6,12 % hodnotu 12,5 miliardy dolárov. Ďalej vysvetľuje:

Pre začiatočníka to možno vyzerá ako dobrý obchod. Indiánom však stačilo dosiahnuť iba 6 1/2 % návratnosť (toľko by im sľúbil predstaviteľ kmeňového podielového fondu) a mohli sa smiať dlhšie ako Minuit. Pri 6 1/2 % by sa 24 dolárov premenilo za 338 rokov na 42 105 772 800 dolárov (42 miliárd) a keby sa im podarilo vyžmýkať ešte pol percenta navyše a získať 7 %, dnešná hodnota by sa vyšplhala na 205 miliárd.

Tento príbeh je pre nás veľkým mementom: poplatky, dane a ďalšie formy poklesu hodnoty môžu mať enormný kumulatívny dosah. Hoci sa 1 až 2 percentá ročne pri takých nákladoch môžu javiť ako zanedbateľné, ak sa na ne pozeráme z hľadiska jedného roka (a môžete si byť istý, že práve takým spôsobom sa predávajú finančné produkty), sila zloženého úročenia zmení niečo, čo vyzerá zanedbateľne, na niečo, čo v praxi nadobúda kolosálne rozmery. Porozmýšľajte nad obrovskými rozdielmi v tom, aké výsledky prinesú investori v strednom veku úspory na účte v jeho penzijnom pláne 401(k) o 20 - 30 rokov pri sadzbe 5 % oproti 7 %: rozdiel v prospech 2 % ročne navyše za obdobie 30 rokov má za následok účet s hodnotou o polovicu vyššou. Z Buffettovho príbehu o Indiánoch z Manhattanu vyplýva očividná samozrejmosť - pri zloženom úročení má každý percentuálny bod nesmierny význam!

Poplatky a dane (nehovoriac o nízkej výkonnosti) prudko znižujú výsledky dlhodobého investovania väčšiny Američanov. V skutočnosti sa priemerný výsledok individuálnych investorov v tejto krajine za posledných dvadsať rokov (do konca roku 2011) priblížil k 2 %. Reálna kúpna sila dolára (po odrátaní inflácie) sa vytratila! Vzhľadom na 7,8 %, ktoré produkuje trhový index, je to poburujúca situácia. Buffett spolu s ostatnými bijú v tejto súvislosti na poplach už desaťročia, ale táto prax naďalej pretrváva.

Investori sa na vec pozerajú z dlhodobého hľadiska a o akciách rozmýšľajú ako o čiastočnom nároku na vlastníctvo podniku. Výkyvy trhu ich nezastrašia a poplatkom a daniam sa vyhýbajú v najväčšej možnej miere. Využívajú parabolický charakter dlhodobého zloženého úročenia s čo najvyššou sadzbou na čo možno najdlhšie obdobie - to je váš najdôležitejší nástroj ako investora.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
6
Poslať správu

Chceš vedieť, keď dalibor.polomsky pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.