Kroky k bohatstvu - Túžba

Východiskový bod každého úspechu

Keď pred viac ako päťdesiatimi rokmi Edwin C. Barnes zoskočil z nákladného vlaku v Orange v New Jersey, možno vyzeral ako tulák, no mal kráľovské myšlienky.

Cestou od železničnej trate do kancelárie Thomasa A. Edisona pracovala jeho myseľ na plné obrátky. Videl sám seba, ako stojí pred Edisonom. Počul sa, ako Edisona žiada o možnosť naplniť svoju životnú túžbu a stať sa obchodným spoločníkom veľkého vynálezcu.

Barnesova túžba nebola iba nádejou. Nebola púhym želaním! Bola to vrúcna túžba, ktorá premáhala všetko ostatné. Bola absolútna a definitívna.

O niekoľko rokov neskôr stál Edwin C. Barsen pred Edisonom znova, v rovnakej kancelárii, kde sa s vynálezcom stretol prvýkrát. Tentoraz sa jeho túžba premenila na skutočnosť. Podnikal spoločne s Edisonom. Najväčší sen jeho života sa mu splnil.

Barnes uspel vďaka tomu, že si vytýčil jasný cieľ a na tento cieľ a na tento cieľ zameral všetku svoju energiu a silu vôle, všetko svoje úsilie - jednoducho všetko.

Muž, ktorý za sebou pálil mosty

Uplynulo päť rokov, kým sa mu naskytla šanca, po akej túžil. Všetci v ňom videli len ďalšie koliesko v Edisonovom obchodnom súkolí, no v jeho vlastných predstavách bol Edisonovým partnerom od prvého dňa, kedy uňho prvýkrát nastúpil do práce.

Je to pozoruhodný príklad toho, akú silu má pevné, nezlomné rozhodnutie. Barnes dosiahol svoj cieľ, pretože jeho túžba stať sa Edisonovým spoločníkom bola väčšia, ako čokoľvek iné. Vypracoval si plán, ktorý mu mal pomôcť tento zámer dosiahnuť. Spálil za sebou všetky mosty. Živil svoju túžbu tak dlho, kým sa nestala priam posadnutosťou - a nakoniec skutočnosťou.

Keď sa vydal do Orange, nehovoril si: "Skúsim prinútiť Edisona, aby mi dal nejakú prácu." Povedal si: "Navštívim Edisona a dám mu na vedomie, že som tu, aby som sa stal jeho partnerom v podnikaní."

Nehovoril si: "Budem mať oči otvorené, aby som neprepásol inú príležitosť, keby sa mi náhodou nepodarilo získať u Edisona také miesto, aké chcem." Povedal si: "Na celom svete je iba jedna-jediná vec, ktorú musím mať, a to obchodná spolupráca s Thomasom A. Edisonom. Spálim za sebou všetky mosty a vsadím celú svoju budúcnosť na dosiahnutie tohto cieľa."

Odrezal si všetky cesty na ústup. Buď zvíťazí, alebo padne! To je celé tajomstvo Barnesovho úspechu.

Ostroha, ktorá pobáda k bohatstvu

Je to už dávno, ako sa istý veľký bojovník ocitol v situácii, kedy musel urobiť rozhodnutie, ktoré by mu zaručilo víťazstvo. Mal vyslať svojich vojakov proti mocnému nepriateľovi, ktorého vojsko malo početnú prevahu. Nalodil vojakov, vyplával k nepriateľskej krajine, tam ich vylodil aj s výstrojom - a potom vydal príkaz spáliť lode, na ktorých sa priplavili. Pred bitkou potom k svojim mužom prehovoril takto: "Nechal som potopiť naše lode. To znamená, že sa od týchto brehov nemôžeme vrátiť živí, ak nezvíťazíme. Nemáme preto na výber - buď zvíťazíme, alebo padneme!

A zvíťazili.

Každý. kto víťazí v akomkoľvek odbore ľudskej činnosti, musí byť ochotný spáliť svoje lode a odrezať si všetky cesty na ústup. Jedine tak sa dá získať istota, že sa myseľ dostane do stavu veľkej túžby po víťazstve, bez ktorej niet úspechu.

Ráno po veľkom požiari v Chicagu stála na State Street skupina veľkoobchodníkov, ktorí pozorovali tlejúce pozostatky svojich bývalých obchodov. Zvolali poradu, na ktorej sa malo rozhodnúť, či ich postavia znovu, alebo či opustia Chicago a začnú od začiatku na inom, sľubnejšom mieste. Až na jedného sa všetci zhodli na tom, že chcú z Chicaga odísť.

Obchodník, ktorý sa rozhodol ostať a nanovo stavať, ukázal prstom na trosky svojho obchodu a vyhlásil: "Páni, presne na tomto mieste postavím najväčší obchod na svete, aj keby mal ešte niekoľkokrát vyhorieť."

To bolo pred viac ako sto rokmi. Obchod bol postavený. A stojí tam doteraz - nebotyčný pomník oslavujúci stav mysli, známy ako veľká túžba. Pre Marshalla Fielda (zakladateľ siete obchodných domov) by bolo možno ľahšie urobiť to, čo jeho kolegovia. Keď nastali ťažké časy a budúcnosť nesľubovala nič dobré, schytili sa a vydali sa do miest, ktoré sa im zdali perspektívnejšie.

Dobre si všimnite rozdiel medzi Marshallom Fieldom a ostatnými obchodníkmi, pretože práve tým sa odlišujú prakticky všetci, ktorí úspech dosiahnu, od tých, ktorí stroskotajú.

Každá ľudská bytosť, keď dospeje a pochopí, aké dôležité sú peniaze, po nich zatúži. Želaním však bohatstvo nezískame. Úspech prichádza až vtedy, keď je naša túžba vybičovaná takmer až do stavu posadnutosti, keď má človek na mysli konkrétne plány a začne ich uskutočňovať s vytrvalosťou, ktorá nepripúšťa žiadnu porážku.

Šesť návodov, ako premeniť túžbu na zlato

Metóda, s pomocou ktorej je možné túžbu po bohatstve premeniť na jej finančný ekvivalent, pozostáva zo šiestich konkrétnych praktických krokov:

1. Stanovte si v duchu presnú sumu peňazí, po ktorej túžite. Nestačí si povedať: "Chcem veľa peňazí." Čiastka musí byť jednoznačne určená.

2. Presne si vymedzte, čo hodláte poskytnúť na oplátku za peniaze, po ktorých túžite. (V skutočnosti totiž vždy platí zásada "niečo za niečo".)

3. Stanovte si presný dátum, kedy máte v úmysle vlastniť sumu, po ktorej túžite.

4. Stanovte si podrobný plán, ako svoju túžbu premeniť na skutočnosť, a začnite ho okamžite uskutočňovať, nech už ste na to pripravený, alebo nie.

5. Všetko predchádzajúce si zapíšte: akú sumu máte v úmysle získať, dokedy ju získate, čo za ňu hodláte dať ako protihodnotu a jasný plán, podľa ktorého chcete danú čiastku nazhromaždiť.

6. Toto písomné vyhlásenie si čítajte nahlas dvakrát denne - pred spaním a ráno hneď po prebudení. Počas čítania si predstavujte vysnené peniaze a verte tomu, že vám už patria.

Je to dôležité, aby ste sa týmito šiestimi bodmi riadili. Zvláštnu pozornosť venujte šiestemu bodu. Možno namietnete, že si nedokážete predstaviť, že vám tie peniaze už patria, keď ich ešte skutočne nemáte. Tu by mala prísť na pomoc veľká túžba. Ak po peniazoch skutočne veľmi túžite, nebude vám robiť najmenšie problémy presvedčiť seba samých, že ich naozaj získate. Ide o to, aby ste nadobudli presvedčenie, že ich budete mať.

Dokážete si predstaviť, že ste milionár?

Nezasväteným, ktorí sa nikdy neučili, ako funguje ľudská myseľ, môžu tieto inštrukcie pripadať ako nepraktické. Možno vás však presvedčí skutočnosť, že ich autorom je Andrew Carnegie. Začínal ako obyčajný robotník v oceliarni, no napriek skromným začiatkom dokázal s pomocou týchto zásad získať stovky miliónov dolárov.

Tieto zásady preskúmal aj Thomas A. Edison, dal im za pravdu a označil ich nielen za jediný prostriedok vhodný na získanie peňazí, ale aj na dosiahnutie akéhokoľvek cieľa.

Tieto kroky si nevyžadujú nijakú námahu či obeť. Nenútia vás chovať sa smiešne alebo ľahkoverne. Na to, aby ste ich mohli uplatniť, nemusíte mať vysoké vzdelanie. Zato si však úspešné využitie týchto šiestich krokov vyžaduje dostatočnú obratnosť. A tiež je nesmierne dôležité, aby ste si uvedomili a pochopili, že ak chcete získať peniaze, nemôžete to nechať na náhodu, priazeň osudu alebo šťastie. Je nutné zdôrazniť, že všetci, ktorí nahromadili veľký majetok, o tom najprv snívali, pestovali si nádej, chcenie, túžbu a robili si rôzne plány.

V konečnom dôsledku by ste si mali uvedomiť, že veľké bohatstvo nikdy nezískate, pokiaľ nedokážete do biela rozpáliť túžbu po peniazoch a skutočne neuveríte, že ich raz budete mať.

Veľká moc veľkých snov

Nás, ktorí túžime po bohatstve, by malo povzbudiť vedomie, že nový svet, v ktorom žijeme, si žiada nové myšlienky, nové prístupy ku všetkému, čo robíme, nových vodcov, nové vynálezy, nové metódy vyučovania, nové metódy marketingu, nové knihy, novú literatúru, nové televízne relácie, nové filmové námety. Dopyt po všetkých týchto nových a lepších veciach má spoločné jedno, bez čoho sa neobíde nikto, kto chce zvíťaziť - a tým je uvedomiť si, čo chceme, a zatúžiť to mať.

My, ktorí túžime získať bohatstvo, by sme mali mať na zreteli, že svet vždy viedli takí ľudia, ktorí dokázali uchopiť nehmatateľné a neviditeľné sily tušených možností a prakticky ich využiť. Tieto sily (inými slovami, myšlienky a nápady) potom premenili na mrakodrapy, veľkomestá, továrne, lietadlá, autá a všetky možné vymoženosti, ktoré nám spríjemňujú život.

Keď budete uvažovať nad tým, ako prísť k svojmu dielu bohatstva, nedopustite, aby sa vašim snom niekto vysmieval. Ak chcete v našom novom svete vyhrať, musíte sa nechať strhnúť duchom veľkých pionierov minulosti, ktorých sny dali civilizácii všetko, čo za niečo stojí, duchom, ktorý je životodarnou miazgou našej zeme - ktorý nám všetkým dáva príležitosť rozvinúť a zúročiť svoj talent.

Ak je to, čo s želáte robiť, správne a veríte v to, neváhajte a pustite sa do toho! Choďte za svojím snom a nebojte sa toho, čo povedia ľudia, ak vás náhodou postretne dočasný neúspech, pretože každý neúspech v sebe nesie zárodok rovnako veľkého úspechu.

Thomas Edison sníval o elektrickej lampe, a tento svoj sen začal realizovať. Napriek tomu, že ho to stálo viac ako desaťtisíc neúspešných pokusov, sa nevzdal, až kým sa jeho sen nestal skutočnosťou. Praktickí rojkovia sa nevzdávajú!

Whelen sníval o sieti obchodov s cigarami a tento svoj sen aj naplnil. Obchody United Cigar dnes stoja na najfrekventovanejších nárožiach Ameriky.

Bratia Wrightovci snívali o stroji, ktorý by dokázal lietať. Všetci dobre vieme, že ich sen nebol neopodstatnený.

Marconi (taliansky vynálezca; vynašiel telegraf) sníval o využití nepostihnuteľných vlastností éteru. Rozhlasové a televízne prijímače na celom svete dokazujú, že nesníval márne. Jeho priatelia ho pritom dali vyhlásiť za nesvojprávneho a skúmať psychiatrami, keď vyhlásil, že objavil princíp umožňujúci podávať správy vzduchom bez pomoci drôtov či iných priamych hmotných prostriedkov komunikácie. Dnešní vynálezcovia sú na tom o čosi lepšie. Náš svet nám teraz poskytuje možnosti, o akých nemali dávni rojkovia ani potuchy.

Ako svoje sny úspešne dostať na obežnú dráhu

Odrazovým mostíkom, odkiaľ musí rojko odštartovať, je vášnivá túžba niekým byť a niečo dokázať. Veľké sny sa rozhodne nerodia z ľahostajnosti, lenivosti a nedostatočnej ctižiadostivosti.

Nezabúdajte, že všetci tí, ktorí dosiahli svoj cieľ, museli prekonať ťažký začiatok a mnohé urputné boje, kým sa im podarilo niekam to dotiahnuť. V živote úspešných ľudí zvyčajne dochádza k obratu v okamihu krízy, vďaka ktorej je človek konfrontovaný so svojím "druhým Ja".

John Bunyan (spisovateľ a kazateľ) napísal Cestu pútnika, ktorá patrí medzi klenoty anglickej literatúry, keď si odpykával trest vo väzení za svoje náboženské názory.

Aj O. Henry (populárny americký spisovateľ) objavil génia, ktorý sa v ňom skrýval, až po tom, čo skončil vo väzenskej cele v Ohiu. Postavený touto životnou ranou tvárou v tvár svojmu "druhému Ja", bol donútený naplno využiť všetku svoju obrazotvornosť. Zistil, že je veľkým spisovateľom, a nie odsúdeniahodným kriminálnikom a vyvrheľom.

Charles Dickens začínal ako lepič nálepiek na škatuľky od krému na topánky. Keď ho do hĺbky duše zasiahla tragédia jeho prvej lásky, premenila ho na jedného zo skutočných velikánov svetovej literatúry. Z tejto tragédie vzišiel najprv David Copperfield a neskôr celý rad ďalších prác, ktoré obohatili svet a urobili ho o niečom lepším.

Helen Kellerová (americká hluchonemá spisovateľka, aktivistka a učiteľka) krátko po narodení stratila sluch, hlas aj zrak. Napriek tejto strašnej tragédii sa nezmazateľne zapísala do stránok dejín ako veľká osobnosť. Celý jej život je dôkazom toho, že človek nie je nikdy porazený, ak sa za porazeného sám nepokladá.

Robert Burns (národný škótsky básnik) bol iba obyčajný dedinský mládenec. A predsa sa svet stal vďaka nemu lepším, pretože zaodel do rúcha poézie nádherné myšlienky a tam, kde malo bujnieť tŕnie, dal vykvitnúť ružiam.

Beethoven bol hluchý, Milton (anglický básnik, známy najmä svojím dielom Stratený raj) zasa slepý, ale ich mená budú sprevádzať ľudstvo do skonania vekov, pretože sa im podarilo naplniť svoje sny.

Ak si človek niečo želá, neznamená to ešte, že je zrelý svoje želanie dosiahnuť. Pripravený dosiahnuť cieľ je až vtedy, keď uverí, že uspeje. Jeho myseľ musí byť v stave presvedčenia, nie iba nádeje či želania. Musí byť otvorená novým myšlienkam, musí sa nechať inšpirovať vierou a odvahou.

Zapamätajte si, že mieriť vysoko a čakať od života úspech a blahobyt si nevyžaduje o nič väčšie úsilie, než aké je potrebné na zmierenie sa s chudobou a biedou. Veľký básnik túto večnú pravdu presne vystihol v týchto veršoch:

So životom o groš som sa súdil,

a život viac mi nechcel dať,

nech prosil som večer čo večer,

keď rátal som chudobný plat.

Veď život prácu ti dáva

a vypláca ti tvoj diel.

Ak mu raz povieš: chcem toľko,

tým navždy si mzdu uzavrel.

Drel som ako otrok bez odplaty,

potom v úžase nemom som stál.

Nech čokoľvek som si žiadal,

život mi to ochotne dal.

Túžba prekabáti aj matku prírodu

Teraz by som vám rád predstavil človeka, ktorého radím medzi najpozoruhodnejšie osoby, aké som kedy poznal. Po prvý raz som ho videl len niekoľko minút po narodení. Prišiel na svet bez uší a lekár, ktorý sa mal k tomuto prípadu vyjadriť, tvrdil, že dieťa bude zrejme celý život hluchonemé.

Protestoval som proti tomu, čo povedal dotyčný lekár. Mal som na to právo - bol som totiž otcom toho dieťaťa. Utvoril som si svoj vlastný názor, ale nechal som si ho pre seba.

V duchu som bol presvedčený, že náš syn bude počuť aj rozprávať. Ako to? Bol som si istý, že nejaký spôsob existuje, a vedel som, že ho objavím. Spomenul som si na slová nesmrteľného Emersona:

"Všetok poriadok vecí nás učí viere. Treba len počúvať. Každý z nás nájde radu, akú hľadá: ako načúva pokorne, začuje to správne slovo."

To správne slovo? Je ním túžba! Nado všetko som si želal, aby náš syn nebol hluchonemý. Nikdy som od toho ani na okamih neustúpil.

Čo som však mal robiť? Musel som prísť na to, ako do mysle môjho syna implantovať moju vlastnú túžbu po prostriedku, ktorý by do jeho uší prenášal zvuk aj bez uší.

Akonáhle bol náš syn dosť starý na to, aby mohol vnímať, začal som do jeho mysle zasievať túžbu, aby počul.

Život si už potom sám nájde cestu.

Premýšľal som ale o tom všetkom iba v duchu a nikomu som sa s tým nezdôveril. Každý deň som obnovoval sľub, ktorý som dal sám sebe - a síce, že náš syn nezostane hluchonemý.

Ako rástol a začínal si všímať veci okolo seba, pozorovali sme, že predsa len reaguje na zvuky. Vo veku, keď iné deti zvyčajne začínajú rozprávať, nerobil síce nijaké pokusy prehovoriť, no z jeho správania bolo zrejmé, že nejaké zvuky predsa len počuje. Mne to však celkom stačilo! Bol som presvedčený, že ak počuje, hoci len slabo, môže túto schopnosť ďalej rozvíjať. A potom sa prihodilo niečo, čo mi dalo nádej. Prišlo to úplne nečakane.

Náhoda, ktorá zmenila život

Kúpili sme si gramofón. Keď náš syn prvýkrát počul hudbu, upadol do vytrženia a ihneď si prístroj zabral pre seba. Raz si prehrával platňu stále dokola takmer dve hodiny a stál pritom pri gramofóne tak, že oň bol pritisnutý hlavou. Význam tohto návyku, ktorý si vypestoval, sme pochopili až oveľa neskôr, pretože vtedy sme ešte nevedeli nič o teórii vibrácie zvuku.

Krátko na to, ako si privlastnil gramofón, som zistil, že celkom jasne vníma, čo hovorím, keď rozprávam s perami pritisnutými k jeho spánkovej kosti.

Pretože som bol odhodlaný dosiahnuť, aby môj hlas počul priamo, začal som mu sugerovať túžbu počuť a rozprávať. Čoskoro som prišiel na to, že syn má rád rozprávky na dobrú noc, a tak som sa pustil do roboty a začal preňho vymýšľať príbehy, ktoré mali rozvíjať samostatnosť, obrazotvornosť a silnú túžbu počuť a byť normálny. Najmä jednej rozprávke som pri rozprávaní zakaždým dával vždy nové dramatické zafarbenie, aby som zdôraznil jej posolstvo. Mala mu vštepiť, že jeho postihnutie nie je handicapom, ale naopak prínosom. Na druhej strane musím priznať, že hoci všetky filozofické spisy, ktoré som preštudoval, jasne tvrdili, že každá nepriazeň osudu v sebe nesie zárodok úmerne silnej výhody, nemal som najmenšiu predstavu, ako by sa synovo postihnutie mohlo niekedy zmeniť na požehnanie.

So šiestimi centami dobyl nový svet

Keď túto skúsenosť hodnotím spätne, je mi jasné, že budúce ohromujúce výsledky dosť podstatne súviseli s vierou nášho syna vo mňa. Nepochyboval o ničom, čo som mu povedal. Vnútil som mu presvedčenie, že má oproti svojmu staršiemu bratovi výhodu a že táto výhoda bude prejavovať rôznymi spôsobmi. Napríklad v škole si učitelia všimnú, že nemá uši, a budú mu venovať zvláštnu pozornosť a jednať s ním veľmi láskavo. Skutočne to tak aj bolo. Tiež som ho presvedčil, že keď bude dosť veľký na to, aby mohol predávať noviny (jeho starší brat si totiž zarábal roznášaním novín), ľudia mu budú dávať väčšie sprepitné, lebo budú vidieť, že aj napriek svojmu handicapu je šikovný a usilovný.

Keď mal asi sedem rokov, začali sa prejavovať prvé známky toho, že naša metóda ovplyvňovania jeho mysle prináša ovocie. Niekoľko mesiacov žobronil, aby som mu dovolil predávať noviny, no jeho matka s tým kategoricky nesúhlasila.

Nakoniec zobral veci do vlastných rúk. Jedného popoludnia, keď ostal doma sám len s našou gazdinou, vyliezol von kuchynským oknom a začal podnikať na vlastnú päsť. Jeho kapitál tvorilo šesť centov, ktoré si požičal od suseda obuvníka. Investoval ich do novín, noviny predal, opäť peniaze investoval a takto to opakoval až do neskorého večera. Keď urobil uzávierku a vrátil vypožičaných šesť centov, jeho čistý zisk tvorilo štyridsať dva centov. Keď sme sa toho večera vrátili domov, našli sme ho v posteli, ako spí a peniaze pevne zviera v dlani.

Matka mu roztvorila zaťatú päsť, vzala peniaze a rozplakala sa. Predstavte si to! Rozplakať sa nad prvým synovým víťazstvom?! Moja reakcia bola úplne opačná: srdečne som sa rozosmial, pretože som vedel, že moje úsilie vypestovať v tomto dieťati sebadôveru bolo korunované úspechom.

Matka sa na jeho prvý obchodný počin pozerala tak, že sa hluchý chlapček s nasadením vlastného života vydal do ulíc za zárobkom. Ja som videl statočného, ctižiadostivého, sebestačného obchodníčka, ktorý vo vlastných očiach stúpol na cene o sto percent, pretože sa z vlastnej iniciatívy pustil do podnikania a dosiahol úspech. Jeho transakcia ma potešila, pretože som vedel, že tým prejavil vynachádzavosť, ktorá ho bude sprevádzať po celý život.

Hluchý chlapec, ktorý začal počuť

Hluchý chlapček prešiel celú základnú, strednú aj vysokú školu bez toho, aby počul svojich učiteľov, pokiaľ naňho zblízka hlasno nekričali. Nechodil do školy pre hluchonemých. Nedovolili sme, aby sa učil znakovú reč. Rozhodli sme sa, že povedie normálny život a bude sa kamarátiť s normálnymi deťmi, a za týmto rozhodnutím sme si stáli napriek tomu, že vyvolávalo celý rad vášnivých debát s vedením daných škôl.

Počas strednej školy vyskúšal elektrické načúvacie zariadenie, ale to sa neosvedčilo.

Posledný týždeň na vysokej škole došlo v jeho živote k zásadnému obratu. Náhodou mu poslali na skúšku nové elektrické načúvacie zariadenie. Trvalo dlho, kým ho vôbec vyskúšal, pretože už mal s podobnou pomôckou veľmi zlé skúsenosti. Nakoniec po prístroji siahol, ľahostajne si ho nasadil, zapojil batériu - a hľa! Jeho celoživotná túžba po normálnom sluchu sa naplnila akoby mávnutím čarovného prútika! Prvýkrát v živote počul prakticky rovnako dobre, ako všetci ostatný.

Bez seba od radosti nad touto zmenou jeho sveta bežal k telefónu, zavolal svojej matke, a naozaj ju počul. Na druhý deň pri vyučovaní prvý raz v živote zrozumiteľne počul hlas svojich profesorov. Prvý raz v živote sa mohol slobodne rozprávať s inými ľuďmi. Doslova objavil nový svet.

Túžba priniesla prvý výsledok, no víťazstvo dosiaľ nebolo úplné. Chlapec ešte stále nezistil, ako svoj nedostatok premeniť v svoju prednosť.

Myšlienka robí zázraky

Bez toho, aby si plne uvedomoval, čo sa vlastne stalo, opitý radosťou z novoobjaveného sveta zvukov napísal list výrobcom slúchadla a nadšene v ňom opísal svoju skúsenosť. Čosi v jeho liste primälo výrobcu pozvať ho do New Yorku. Keď prišiel, ukázali mu továreň, a kým sa rozprával s hlavným inžinierom o zmene svojho sveta, prebleskol mu hlavou nápad, inšpirácia čo osvietenie- nezáleží na tom, ako to nazveme. Práve toto hnutie mysli spôsobilo, že sa jeho postihnutie zmenilo na prednosť, ktorá mala v budúcnosti priniesť šťastie i bohatstvo obrovskému množstvu ľudí.

Napadlo ho totiž, že by mohol pomôcť miliónom nepočujúcich, keby im dokázal povedať, aká premena sa udiala v jeho živote.

Celý mesiac sa venoval intenzívnemu výskumu, počas ktorého analyzoval systém marketingu výrobcov slúchadiel. Hľadal cesty a prostriedky komunikácie s ľuďmi s poruchou sluchu, aby sa s nimi mohol podeliť o svoj objav. Keď výskum dokončil, vypracoval dvojročný plán, založený na výsledkoch výskumu. Tento plán predložil onej spoločnosti, a tam ho okamžite prijali do zamestnania, aby mohol svoj zámer uskutočniť.

Na počiatku tejto práce sa mu ani nesnívalo, že je predurčený priniesť nádej a praktickú pomoc tisíckam nepočujúcich, ktorí by boli bez jeho pričinenia navždy odsúdení na hluchotu.

Osobne vôbec nepochybujem o tom, že by Blair ostal celý život hluchonemý, keby sa jeho matke a mne nepodarilo ovplyvniť jeho myseľ žiadúcim spôsobom.

Keď som mu naočkoval túžbu počuť a hovoriť a žiť ako normálny človek, uviedol tento impulz do chodu akúsi zvláštnu silu, ktorá dokázala preklenúť priepastné ticho medzi jeho mozgom a vonkajším svetom.

Veľká túžba sa často zhmotňuje skutočne spletitými cestami. Blair chcel počuť, a to sa mu aj splnilo. Narodil sa s handicapom, ktorý by iného človeka s menšou silou vôle veľmi ľahko doviedol na ulicu so žobráckou palicou v ruke.

Tá malá milosrdná lož, ktorú som mu v detstve nasadil do hlavy, sa dala ospravedlniť. Nejestvuje nič, nech už je to dobré či zlé, čo by pevná viera spolu s veľkou túžbou nedokázali premeniť na skutočnosť. A túto možnosť má naozaj každý.

Čaro "mentálnej chémie"

V istom novinovom článku o madam Schumannovej-Heinkovej sa dočítame, v čom spočívalo tajomstvo úspešnej speváckej kariéry tejto neobyčajnej ženy. Aj tu zohrala hlavnú rolu veľká túžba.

Na počiatku svojej dráhy navštívila madam Schumannová-Heinková riaditeľa Viedenskej cisárskej opery. Žiadala, aby vyskúšal jej hlas, no on si ju nevypočul. Iba sa letmo pozrel na neohrabanú a zle oblečenú dievčinu, ktorá pred ním stála, a hrubo sa na ňu osopil: "Ako sa môžete s takým vonkajškom usilovať o miesto v opere? Drahé dieťa, to pustite z hlavy. Kúpte si šijací stroj a dajte sa do práce. Z vás nikdy speváčka nebude!"

Nikdy, to je dlhá doba. Riaditeľ Viedenskej cisárskej opery sa dobre vyznal v technike spevu. Málo však rozumel tomu, ako mocná je túžba, ak je vybičovaná až k posadnutosti. Keby o tom vedel viac, istotne by sa nedopustil tej chyby, že by zavrhol geniálnu speváčku bez toho, aby jej dal aspoň príležitosť.

Pred niekoľkými rokmi ochorel jeden z mojich spoločníkov. Po čase sa mu priťažilo, takže nakoniec musel ísť do nemocnice na operáciu. Doktor ma varoval, že ho zrejme už neuvidím živého. Ale to si myslel len on. Pacient bol iného názoru. Tesne predtým, ako ho doviezli na sál, slabo mi pošepkal: "Neboj sa, o pár dní som zase doma." Ošetrovateľka sa na mňa súcitne pozrela. No napriek všetkému očakávaniu pacient operáciu prežil bez úhony. Keď bolo po všetkom, lekár povedal: "Zachránila ho iba jeho túžba po živote. Nikdy by to neprežil, keby si pripustil, že môže zomrieť. "

Verím v túžbu podporenú vierou, pretože som videl, ako ľudí vynáša od skromných zážitkov až k vysokému postaveniu, aj ako ich naopak zráža k zemi; videl som, ako sa ľudia jej prostredníctvom so slávou vracali späť na miesta, kde boli predtým stokrát porazení; videl som, ako nášmu synovi umožnila viesť normálny, šťastný, úspešný život aj napriek postihnutiu.

Existuje jeden zvláštny a mocný princíp - princíp "mentálnej chémie". V súlade s týmto princípom, dáva príroda každej silnej túžbe niečo, čo prekoná všetky prekážky a nepripustí možnosť neúspechu.

- MYSLI A ZARÁBAJ PENIAZE!

- MYSEĽ NEMÁ HRANICE - OKREM TÝCH, KTORÉ SAMI UZNÁME

- CHUDOBA AJ BOHATSTVO MAJÚ KORENE V MYSLENÍ