Ak má byť niečo, o čom chcem písať, tak sú to ľudia a moje skúsenosti s nimi. Ak ti mám ukázať, čo všetko som si zažila, pozri sa na mňa a spoznaj ma. Potom uvidíš všetky rany, pády a sklamania. Ak mi pustíš nejakú pesničku z môjho playlistu na spotify, poviem ti, kde som sa v tú chvíľu nachádzala, kde som pozerala západ slnka, kde som robila crazy veci, kde som spoznávala iných a možno ti aj poviem, ako hlasno som sa smiala. Keby mám niečo vypichnúť z môjho detstva, je to moja úžasná starká, ktorá ma naučila hrať karty a ľúbiť samú seba za to, čo zvládam. Ak by som ti mala rozprávať o mojich kamarátstvach, tak by som ti povedala, že je to na dlhšie. Ak by si mi povedal, že máš čas, začala by som úplne od začiatku. Keď raz príde otázka z čoho mám strach, odpoveď nebude: ,,Bojím sa pavúkov." Možno by to bolo nečakané a možno by sa konverzácia začala rozvíjať. Odpoveď by bola jasná. Mám strach, keď na mňa niekto zvýši hlas alebo kričí. Ak po tomto ako to vieš, zvýšiš na mňa hlas, lebo nevieš kontrolovať svoje emócie, prepáč, ale spôsobil si mi úzkosť a pripomenul niečo, na čo nerada myslím. Ak sa mi ospravedlníš, lebo si zabudol, je to v poriadku, človek sa chybami učí. Vtedy len potrebujem teba a tvoju náruč. Potrebujem vidieť, že ťa to naozaj mrzí a uvedomuješ si svoju chybu. Keď príde otázka na budúcnosť, nepoviem ti, že chcem pomáhať, aby som sa chválila. Poviem ti to, aby si vo svojom živote pomáhal tiež. Tvoja pomoc nebude nikdy zbytočná. Tvojou pomocou, prítomnosťou a úsmevom pomáhaš veľa ľuďom, aj keď o tom nehovoria nahlas.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Sabína Chvojková pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.